Astronómovia zistili, že erupcie hviezdnej hmoty na červených trpaslíkoch môžu vytvoriť niekoľkonásobne viac ďalekého ultrafialového žiarenia (FUV) ako sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v augustovom čísle vedeckého žurnálu Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Až doteraz sa predpokladalo, že iba niektoré hviezdy dokážu erupciami vytvoriť dostatočne silné UV žiarenie schopné ovplyvniť obývateľnosť planét. Výsledky štúdie však dokazujú, že to možno dokáže výrazne viac hviezd,“ uvádza hlavná autorka štúdie Vera Bergerová, ktorá v súčasnosti pôsobí na Univerzite v Cambridge v Spojenom kráľovstve. Silné UV žiarenie produkované erupciami hviezdnej hmoty má podľa vedcov potenciál výrazne negatívne ovplyvniť obývateľnosť planét obiehajúcich okolo červených trpaslíkov. UV žiarenie z erupcií môže buď narušiť atmosféru planéty a ohroziť tak jej schopnosť hostiť život, môže však tiež prispieť k tvorbe základných stavebných blokov RNA nevyhnutných pre vznik života. Tím Very Bergerovej skúmal archívne dáta o hviezdnych erupciách na 300.000 blízkych hviezd, ktoré v rokoch 2003 až 2013 zhromaždil dnes už nefunkčný vesmírny teleskop GALEX. Teleskop simultánne zaznamenával údaje o blízkom UV žiarení (NUV) s vlnovou dĺžkou 300 až 400 nanometrov aj o ďalekom UV žiarení (FUV) s vlnovou dĺžkou 122 až 200 nanometrov. Výsledky novej štúdie spochybňujú v súčasnosti platné modely hviezdnych erupcií a obývateľnosti exoplanét. Dokazujú, že priemerná úroveň emisií FUV v erupciách je trojnásobne vyššia, ako sa zvyčajne predpokladá, môže však dosiahnuť až dvanásťnásobne vyššiu úroveň. Presný dôvod zostáva zatiaľ neznámy. Autori štúdie predpokladajú, že to môže spôsobovať koncentrácia erupcií v konkrétnych vlnových dĺžkach, čo naznačuje prítomnosť atómov rôznych prvkov, napríklad uhlíka alebo dusíka. „Naša štúdia mení predstavu o prostredí okolo hviezd s hmotnosťou menšou ako je naše Slnko, ktoré okrem hviezdnych erupcií vydávajú iba veľmi málo UV žiarenia,“ uviedol spoluautor štúdie Jason Hinkle z Havajskej univerzity. Na pochopenie pôvodu tohto silnejšieho UV žiarenia je však potrebný ďalší výskum UV žiarenia prostredníctvom vesmírnych teleskopov, dodáva Vera Bergerová.
Štefan Dlugolinský
Bude sa vám páčiť
Štefan Jedlík bol uhorský fyzik, konštruktér, vynálezca a benediktínsky mních slovenského pôvodu. V sobotu 11. januára uplynulo 225. výročie od jeho narodenia. Dokázateľne ovládal najmenej štyri jazyky (maďarčinu,
Azerbajdžan si píše svoju históriu už viac ako tisíc rokov. Etnickí Azerbajdžanci sú potomkovia Turkov, ktorí v dávnych dobách prišli do priestoru pri Kaspickom mori. Z hľadiska vierovyznania
Počet krčiem v Anglicku a vo Walese pokračoval v tomto roku vo výraznom poklese. Za posledné roky sa tak prvýkrát dostal pod 39.000. Uvedené čísla pochádzajú z britskej
Na Štedrý deň, 24. decembra, sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Tento deň
Riaditeľ amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír /NASA/ Bill Nelson vo štvrtok 5. decembra oznámil posunutie termínov v programe Artemis, ktorého cieľom je návrat amerických astronautov na
Uprostred ostrova nedotknutej a málo objavenej slovenskej prírody Prvá dáma slovenského praveku dostala meno podľa miesta nálezu Moravianska Venuša a prvú dámu hradu Muráň pomenovali Muránskou Venušou. Obe Venuše