Myšlienka padáku pochádza už zo stredoveku. Medzi prvými sa o padák zaujímal Leonardo da Vinci, ktorého návrh z rokov 1480-1483 sa zachoval dodnes a Chorvát Faust Vrančić, ktorého návrh pochádza z roku 1595. Medzi ďalších vývojárov padákov patril v 18. storočí Francúz Louis-Sébastien Lenormand. V tej istej dobe použil Jean-Pierre Blanchard padák pri záchrane z poškodeného teplovzdušného balóna. Blanchard začal ako prvý vyrábať padáky z hodvábu, ktorý bol na to zvlášť vhodný pre svoju vysokú pevnosť v ťahu a nízku hmotnosť. Prvý padák zbalený v batohu nesenom na chrbte vytvoril ruský vynálezca Gleb Jevgenievič Kotelnikov, tento dodnes používaný princíp nosenia padáku neskôr popularizovali Paul Letteman a Kathchen Paulus.
Štefan Banič sa stal známym za hranicami Slovenska ako vynálezca padáku vlastnej konštrukcie. Aby dokázal, že funguje, zoskočil s ním úspešne zo strechy 15-poschodovej budovy. V pondelok 3. júna uplynulo od odvážnej skúšky vlastného vynálezu presne 110 rokov. Zoskok funkčným padákom predviedol slovenský vynálezca verejnosti a zástupcom patentového úradu a letectva Spojených štátov amerických (USA) 3. júna 1914 vo Washingtone. S vlastným vynálezom – padákom bezpečne pristál.
Kto bol Štefan Banič
Štefan Banič bol slovenský konštruktér a vynálezca, majiteľ amerického patentu na padák z roku 1914. Slávu ani peniaze mu geniálny vynález vôbec nepriniesol. Po návrate na Slovensko jeho meno zarezonovalo ešte raz, keď sa stal spoluobjaviteľom jaskyne Driny pri Smoleniciach. Vynálezca sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes Smolenická Nová Ves, ktorá je súčasťou Smoleníc). Po skončení ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu musel z práce odísť. Vyučil sa za murára a pracoval na stavbe Smolenického zámku. Bieda ho vyhnala do Ameriky, kam odišiel v roku 1907. Príležitostne pracoval na farmách i v baniach. Usadil sa v Pennsylvánii v Greenville v USA.
Skúška na ostro sa podarila
Padák vyskúšali pri zoskoku z mrakodrapu. Pravdepodobne išlo o budovu Cairo vo Washingtone a výskokom z lietadla z výšky 600 metrov. Baničov vynález odkúpila za pár dolárov armáda USA Americké letectvo však padáky tohto typu nikdy nepoužilo. Štefan Banič sa stal čestným členom letectva USA, ale vynález mu bohatstvo nepriniesol.
V roku 1920 sa vrátil na Slovensko. Žil v ústraní a pracoval ako murársky majster. O niekoľko rokov sa jeho meno opäť spomínalo. So synom Jánom a súrodencami Imrichom a Alojzom Vajsáblovcami a Alexandrom a Silvestrom Valovcami v roku 1929 spoluobjavil kvapľovú jaskyňu Driny v Malých Karpatoch. Štefan Banič zomrel 2. januára 1941 v Smolenickej Novej Vsi. Slávnym sa stal až po smrti. Jeho osobnosť výraznejšie spropagoval až historik Štefan Jastrabík, ktorý Baniča spomína v monografii o obci Smolenice z roku 1975.
