Štefan Jedlík bol uhorský fyzik, konštruktér, vynálezca a benediktínsky mních slovenského pôvodu. V sobotu 11. januára uplynulo 225. výročie od jeho narodenia. Dokázateľne ovládal najmenej štyri jazyky (maďarčinu, latinčinu, nemčinu a slovenčinu) a využíval ich pri výučbe fyziky a vo vedeckom výskume. Ako prvý skonštruoval dynamo, elektromotor a akumulátor, získal patent na stroj na výrobu sódovky, no pre svoju skromnosť nezískal celosvetovú slávu. Štefan Anián Jedlík sa narodil 11. januára 1800 v obci Zemné v dnešnom okrese Nové Zámky. Po matke Rozálii Szabóovej, ktorá pochádzala zo starej maďarskej šľachtickej rodiny, zdedil ako materinský jazyk maďarčinu, jeho starý otec z otcovej strany však pochádzal z Liptova. Študoval na gymnáziách v Trnave a Bratislave, neskôr na benediktínskom lýceu v Rábe (Győre). Doktorát získal v roku 1822 v Pešti po tom, ako zložil skúšky z matematiky, fyziky, filozofie a histórie. V roku 1825 bol vysvätený za kňaza a prijal meno Anián. Svoju učiteľskú kariéru začal v roku 1825 v Rábe, neskôr vyučoval aj na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Od roku 1840 prednášal fyziku a mechaniku na Budapeštianskej univerzite, ktorej rektorom sa stal v roku 1863. O desať rokov neskôr sa stal čestným členom Maďarskej akadémie vied (1873). Jedlík je najznámejší vynálezom dynama s vlastným budením vybaveným ortuťovým komutátorom. Dynamo je stroj, ktorý mení mechanický pohyb hriadeľa (rotora) na elektrickú energiu. Dynamo s vlastným budením tvorí stator (nepohyblivá časť stroja) z permanentného magnetu a rotor (hriadeľ, otáčajúca sa časť stroja) s vinutím a komutátorom – mechanickým prepínačom, ktorý prepína smer prúdu privádzaného na cievky rotora. Rotuje spolu s rotorom, na ktorom je pripevnený a zaisťuje napájanie vždy tej cievky, ktorá sa nachádza pod aktívnym pólom statora. Komutátor je dôležitou súčasťou dynama, pretože generovaný prúd usmerňuje, čím vzniká jednosmerný prúd na pohon iných zariadení. Ten následne zbierajú zberače (kefky z rôznych materiálov, napríklad medi alebo uhlíka) pritláčané pružinami.
Nevýhodou komutátorov je ich konštrukčná zložitosť, generovanie tepla vznikajúceho trením kefiek po cievkach a vznik elektrických iskier, ktoré znemožňujú použitie týchto zariadení vo výbušnom prostredí. Za opak dynama možno označiť elektromotor, ktorý privádzaný prúd mení na mechanický otáčavý pohyb hriadeľa. Jedlík používal elektromotory na poháňanie strojov vyrábajúcich optické mriežky. Stroj ihlou vyškriabal líniu do skla a následne sa automaticky posunul. Výroba jednej mriežky trvala niekoľko dní, na jej vytvorenie bolo potrebné vyškriabať približne 12.000 línií. Použitie elektromotora umožnilo vytvárať línie v rovnomerných rozostupoch, čo predtým nebolo možné. Výrazne sa tým zvýšila kvalita výsledných mriežok. Dôvodom, pre ktorý sa Jedlík nestal svetoznámym vynálezcom, bola jeho prehnaná skromnosť a obavy z neoriginality. Niekoľkokrát sa stalo, že niečo vynašiel, no neskôr zistil, že ho už predbehol niekto iný. Nechal si preto pre seba nakoniec aj vynálezy, ktorými on predbehol ostatných. Jeden zo svojich vynálezov si však pre seba nenechal – dal si patentovať stroj na výrobu sódy. Počas svojej profesúry na univerzite v Pešti založil podnik, ktorý začal vo fľašiach predávať sódu. Podniku sa darilo a mohol mu priniesť bohatstvo, ktoré by zažehnalo finančné problémy brzdiace jeho vynálezcovskú prácu, no Jedlík svoj podnik odstúpil jednému zo svojich príbuzných za zlomok jeho hodnoty a podnik pod novým vedením skrachoval. Štefan Anián Jedlík zomrel 13. decembra 1895 v Rábe (Győre) vo veku 95 rokov. Svojimi vynálezmi ovplyvnil množstvo oblastí v Uhorsku i vo svete od optiky po gastronómiu a o svetovú slávu ho pripravil nedostatok sebavedomia.
