História filmu sa začala písať pred 129. rokmi

Bratia Lumièrovci uskutočnili svoje prvé neverejné filmové predstavenie už 22. marca 1895. Verejne predstavili svoje filmy 28. decembra 1895 v parížskom Grand Café. Toto historické predstavenie bolo zahájené premietaním ich prvého filmu. Išlo o 48 sekúnd dlhého záberu L’Arrivee d’un Train a La Ciotat (Príchod vlaku). Ich filmy možno označiť ako šoty ( z anglického slova shot, čo znamená snímku, záber), pretože nepracovali s veľkosťou záberov ani so strihom. Ich snímky boli zo začiatku len akousi fotografiou, na ktorej bol zaznamenaný pohyb.

O čo išlo?

Kinematograf bolo viacúčelové zariadenie, ktoré umožňovalo nakrúcať, kopírovať a premietať filmy. Pri jeho zrode stáli práve bratia Lumièrovci. Hoci Max a Emil Skladanowskí už o mesiac skôr (1. novembra 1895 v Berlíne) uskutočnili premietanie pre platiacich divákov, filmová história udáva ako prvé filmové predstavenie práve premietanie v Grand Café. Bratia Skladanowskí totiž nepremietali pohyblivý film, ale len sadu diapozitívov s nepohyblivými obrázkami. Bratia Lumièrovci považovali kinematografiu len za technický vynález. Považovali ju za hotovú vec, ktorá sa už nebude nijako vyvíjať. Na prvom verejnom premietaní sa bol pozrieť aj Georges Méliès, ktorý v kinematografii odhalil nové možnosti. Zatiaľ čo Lumièrovci točili skôr dokumenty ukazujúce realitu, Méliès využil svoje divadelné a kúzelnícke skúsenosti a vniesol do kinematografie efekty, filmové triky a hraný dej. Meno bratov Augusta a Louisa Lumierovcov sa spája so zrodením kina. Neboli však prví, ktorí sa venovali práci s projekčnými zariadeniami, ale využijúc poznatky svojich predchodcov doviedli svoje zariadenie k technickej dokonalosti doby, v ktorej žili. Od narodenia mladšieho z bratov Louisa Lumiera, chemika, priekopníka fototechniky farebnej fotografie a spolutvorcu kinematografu, uplynie v sobotu 5. októbra 160 rokov.

Kamera s ktoru pracovali bratia Lumierovci

Zo života bratov

Louis Jean Lumiere sa narodil 5. októbra 1864 vo francúzskom Besancone. Vynikajúci študent prírodných vied už ako 16-ročný vymyslel nový typ fotografickej dosky. Spolu s bratom ho však čoraz viac priťahovalo aj riešenie kombinácie animácie a projekcie. Vďaka finančnému zabezpečeniu, Ako synovia majiteľa továrne na fotografické materiál mali finančné a materiálne zabezpečenie a mohli sa plne venovať svojej práci. Vynašli kinematograf (Cinématographe), zariadenie, ktoré bolo kombináciou kamery a projektora. Vynález si patentovali 13. februára 1895. Nasledujúci mesiac, 22. marca 1895, predviedli v Paríži na akcii usporiadanej Združením na podporu národného priemyslu ´pohyblivé obrázky´ prvýkrát verejnosti. Toto historické predstavenie otvoril v parížskom Grand Café film Príchod vlaku na stanicu La Ciotat, počas ktorého zavládla v sále panika, pretože publikum sa snažilo uskočiť pred hrozivo sa blížiacou lokomotívou.

Diváci vzhliadli celkove desať krátkych snímok v trvaní od 38 do 49 sekúnd. Louis Lumiere nasnímal celkovo približne dve tisícky krátkych filmov. Bratia Lumierovci sa stali vlastne aj prvými producentmi filmových týždenníkov. Zaznamenali napríklad francúzsku konferenciu fotografickej spoločnosti alebo v štyroch filmoch nasnímali lyonských požiarnikov, čím položili základy vzniku dokumentárnych filmov. Keďže premietanie filmov si získalo u ľudí neobyčajnú popularitu, otvorili v roku 1897 v Paríži prvú kinosálu na svete. Experimentovali aj s veľkoformátovými snímkami. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 premietal Louis Lumiere film na obrovské plátno široké 20 metrov. Zaoberal sa tiež trojrozmernou portrétnou fotografiou, čo bolo niečo podobné ako hologram, ako i trojrozmerným filmom a farebnou fotografiou. Louis Jean Lumiere, ktorý zohral kľúčovú úlohu vo vývoji fotografie a kinematografie, zomrel 6. júna 1948 vo francúzskom mestečku Bandol vo veku 83 rokov. Pre zaujímavosť uvedieme, že prvé filmové predstavenie v Starej Ľubovni sa uskutočnilo v roku 1929 v súkromnom kine Tatra majiteľa Jozefa Dlugolinského. Premietanie sa uskutočnilo za sprievodu cigánskej kapely zo Starej Ľubovne.

Štefan Dlugolinský

Are you sure want to unlock this post?
Unlock left : 0
Are you sure want to cancel subscription?