Vianočné posolstvo chápeme ako radostnú zvesť. Anjeli pastierom oznamujú veľkú radosť, ktorá bude patriť pre všetkých. Ozajstné radostné posolstvo, dobrá zvesť pre ľudí na celom svete. V meste Dávidovom sa narodil ozajstný a pravdivý záchranca, kráľ, mesiáš, Pán. Veľký nebeský zástup vzdáva Bohu česť, ktorému jedinému prináleží, a oznamuje pokoj na zemi pre všetkých ľudí dobrej vôle. Ešte predtým zvestoval anjel Gabriel Márii, že jej dieťa sa bude volať Synom Najvyššieho a Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida. Naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca. Dieťa sa Márii narodí v maštali. Chudobní pastieri, ktorí ako prví vyhľadávajú dieťa, majú na pasienkoch tvrdú prácu. Priam tušíme, že toto dieťa nekráča oproti ružovej budúcnosti a kariére. Modlíme sa k dieťaťu narodenému v maštali. Maštaľ je skutočne pravdivá. Veď taký nízky pôvod zakladateľa nemôže byť výmyslom. Legenda by tu nevykreslila biedu, ani ďalšie bolesti, ktoré pokračujú cez celý jeho život. Maštaľ, tesárov syn a na konci poslania šibenica… To je naozaj z historickej matérie, a nie zo zlatej, ktorú má legenda tak rada. Boh sa stal človekom, to je jedinečné a prekvapujúce. Slobodným obrátením sa Boh identifikoval s konkrétnym človekom, s Ježišom Nazaretským. On sa ponáral do nášho života, do našej každodennosti, vnímal malých ľudí v ich poníženosti a v ich trápení a biede. Ľudský život, aj nechránený a nepodarený, získava v ňom novú dôstojnosť, lebo Boh ho prijíma. Pretože existuje Syn Boží, smieme sa volať Božími deťmi a jeho naším bratom. V Dávidovom meste sa narodil Spasiteľ, Kristus Pán. V ňom oznámil Boh Izraela svoje nové meno, v ňom dokazuje, že je to ľudský a milujúci Boh, Emanuel – Boh s nami. Vo vtelení Večného slova, Druhej božskej osoby sa Boh všetkého zriekol. Preto zostup do nízkosti ľudskej existencie zaťaženej vinou a smrťou je podoba lásky Boha. Apoštol Pavol často vo svojich úvahách krúžil okolo mystéria milujúcej chudoby Boha a často na to zaviedol reč. V hymnickej podobe to vyjadruje takto: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Vianočné posolstvo nám nehovorí „buďte ako Boh“. Toto pokušenie bolo už v raji chybne chápané. Ľudia totiž nevideli to božské v láske, ale v moci. Stavali Babylonské veže, veľké paláce, ktoré sa vždy rúcali. Ale keď sa Boh stal človekom, zjavil sa v podobe zraniteľnej a nakoniec ukrižovanej lásky. Ukázal sa v podobe dieťaťa z Betlehema a mladého muža z Nazaretu, ktorý nezlorečil ani vtedy, keď bol bitý. On premohol zlo a nenávisť láskou. To je vykúpenie, zmierenie medzi nebom a zemou, medzi človekom a Bohom, medzi človekom a človekom. Nech Betlehemské dieťa naplní Vaše životy a pomáha všetkým vykročiť pod ochranou Bohorodičky aj do nových dní roka 2025.
