Tisíce Chorvátov podpísali petíciu proti návrhu na opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby, oznámili v piatok organizátori. Chorvátsko oficiálne zrušilo brannú povinnosť v roku 2008, rok pred vstupom do Severoatlantickej aliancie (NATO), v rámci úsilia o profesionalizáciu svojej armády. Chorvátski politickí predstavitelia v súčasnosti uvažujú o opätovnom zavedení povinnej služby od začiatku roka 2025, pričom sa odvolávajú na pretrvávajúce nepokoje vo svete. Podľa nového systému by ročne odviedli 18.000 mladých mužov, ktorí by slúžili tri mesiace. „Vzhľadom na súčasnú geopolitickú a bezpečnostnú situáciu v Chorvátsku a vo svete je potrebné obnoviť základný vojenský výcvik,“ povedal v júni chorvátsky minister obrany Ivan Anušič. Právne predpisy súvisiace s týmto systémom však ešte nepredložili prezidentovi Zoranovi Milanovičovi ani predsedovi vlády Andrejovi Plenkovičovi a vyžadovali by si schválenie parlamentom. Zámery silového rezortu odsúdili skupiny občianskej spoločnosti vrátane Centra pre ekonomické vzdelávanie (CEO), ktoré zorganizovalo predmetnú petíciu. Tú podpísalo už viac ako 5000 jednotlivcov. Šéf CEO Hrvoje Markovič pre AFP uviedol, že kópie petície v piatok odovzdali chorvátskemu ministerstvu obrany a vláde. Petícia vyzýva na zrušenie plánu a žiada, aby vláda „predložila alternatívne politiky, ktoré by umožnili ozbrojeným silám plniť si svoje obranné úlohy“. Chorvátsko vstúpilo do NATO v roku 2009 a o štyri roky neskôr aj do Európskej únie.
Štefan Dlugolinský
Bude sa vám páčiť
Americká automobilka Ford plánuje do troch rokov zrušiť v Európe takmer 4000 pracovných miest. Cieľom je výrazné zníženie finančných nákladov, pretože firma dopláca na slabý záujem o elektromobily,
Rumunsko sa od januára budúceho roka plne pripojí k európskemu schengenskému priestoru, vyhlásil to v pondelok rumunský premiér Marcel Ciolacu. Pridať by sa tak malo podľa agentúry Reuters
Ak Spojené štáty povolili ukrajinským ozbrojeným silám zasiahnuť svojimi raketami dlhého doletu ATACMS ciele v hĺbke územia Ruska, znamená to novú úroveň napätia a zapojenia USA do vojny
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že v jeho piatkovom / 15. novembra / telefonickom rozhovore s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom nezaznamenal žiadny náznak posunu v názoroch šéfa
Čínsky prezident Si Ťin-pching uviedol počas posledného rozhovoru s odchádzajúcim americkým prezidentom Joeom Bidenom, že bude spolupracovať s nastupujúcou administratívou novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Prezidenti sa stretli
Rusko je otvorené rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine, pokiaľ ich bude iniciovať novozvolený prezident USA Donald Trump. Rozhovory však musia vychádzať z reality na bojisku, ktorá sa