Prvá katedrála Paríža vznikla v druhej polovici 6. storočia neďaleko od dnešnej budovy. Výstavba dnešnej katedrály trvala od roku 1163 do roku 1345 a začal ju Ľudovít VII. V čase výstavby chrámu bol Paríž iba biskupstvom. V 19. storočí ju reštaurovali pod vedením Viollet-le-Duca. O výstavbe Notre Dame rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň katedrály položili v roku 1163 a jej výstavba trvala 182 rokov. Dostavali ju v roku 1345 a neskôr prešla aj rozsiahlou rekonštrukciou. Ide o ranogotickú stavbu, ktorá sa stala základom a inšpiráciou pre ďalšie významné gotické stavby, predovšetkým sakrálne stavby nielen vo Francúzsku, ale aj v celej Európe.
Je jedinečná nielen svojím vzhľadom, ale aj celkovou konštrukciou a architektúrou. Tvorí ju 5 lodí, jedna je hlavná a štyri bočné. Súčasťou západnej fasády sú tri hlavné vchody, nad prostredným dominuje vitrážové okno rozetového tvaru. Nad hlavnými vchodmi sa týčia dve predné hlavné veže, ktoré sú zvonice. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 katedrálu zničili a vyrabovali revolucionári, ktorí tiež roztopili drahé kovy na oltároch. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za francúzskych kráľov. Po revolúcii hrozilo, že stavbu so zbúranými stenami a vytlčenými oknami zbúrajú. Do osudu katedrály však šikovne zasiahol spisovateľ, Parížan Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto dielo vyvolalo taký veľký záujem o osud chrámu, že vďaka nemu sa podarilo získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky. 15. apríla 2019 okolo 18.50 SELČ katedrálu postihol ničivý požiar, pri ktorom sa o 19.20 parížskeho času zrútila stredná veža (sanktusník) a postupne zhorela strecha.
Vzácne artefakty boli zachránené
V kostole bolo uložených mnoho vzácnych relikvií nevyčísliteľnej hodnoty, našťastie sa ich všetky podarilo zachrániť aj s hlavným oltárom Panny Márie, pôvodným organom, jedným z najznámejších a najväčších organov na svete s asi osemtisíc píšťalami, ktorý v tridsiatych rokoch 18. storočia zhotovil François Thierry. Zachránená bola aj Tŕňová koruna Ježiša Krista a iné. Príčiny požiaru zatiaľ nie sú známe. Z doterajšieho vyšetrovania ale vyplýva, že príčina požiaru súvisela s tým, že katedrála bola práve v stave rozsiahlej rekonštrukcie. Drevenú kostru katedrály, ktorá pozostávala predovšetkým z dubového dreva, tvorili aj stromy zoťaté ešte v rokoch 1160 až 1170, kostra tak predstavovala jednu z najstarších častí celej konštrukcie. Pri obhliadke a revízii v roku 2016 špecialisti upozorňovali na možnosť vzniku požiaru z dôvodu obrovskej vrstvy prachu, tiež starých presušených trámov, starého elektrického vedenia a nedostatočného protipožiarneho zabezpečenia. Situáciu vyhodnotili za kritickú a život ohrozujúcu, no nikto tomu nevenoval dostatočnú pozornosť, pričom sa katastrofe dalo predísť.
V Paríži dnes otvoria obnovenú katedrálu
Budúci americký prezident Donald Trump už pricestoval do Paríža, aby sa zúčastnil znovuotvorenia katedrály Notre-Dame, ktorá bola obnovená po požiari v roku 2019. Podľa televízie BFM Spojené štáty bude na slávnostnom otvorení katedrály zastupovať aj prvá dáma Jill Bidenová. Trump, pre ktorého je cesta do Paríža prvou návštevou v zahraničí od víťazstva vo voľbách, priletel na letisko Orly na juhu Paríža na palube súkromného lietadla dnes ráno. Pred účasťou na slávnostnom otvorení zrenovovaného Chrámu Matky Božej má rokovať s niektorými politikmi. Medzi 1500 prominentnými hosťami, ktorí sa zúčastnia na slávnostnom znovuotvorení Notre-Dame, budú belgický kráľ Filip, španielsky kráľ Filip VI. a približne 30 ďalších hláv štátov a vlád. Britský kráľ Karol III. a kráľovná Camilla pre rekonvalescenciu po chorobe do Paríža nepricestovali, britskú korunu bude zastupovať následník trónu princ William. Slávnostné otvorenie katedrály je naplánované na sobotu od 19.00 hod. V jeho rámci zaznie posolstvo od pápeža Františka i prejav francúzskeho prezidenta Macrona, informoval na svojom webe denník Le Parisien. V nedeľu o 10:30 hod. bude v katedrále inauguračná omša s posvätením hlavného oltára. Celebrovať ju bude parížsky arcibiskup Ulrich za prítomnosti takmer 170 biskupov z Francúzska a celého sveta, ako aj kňazov zo 106 farností parížskej diecézy a siedmich katolíckych cirkví východného obradu v sprievode veriacich. Prvá sv. omša pre verejnosť bude sa uskutoční zajtra v nedeľu o 18:30 hod.
