Člen EÚ Chorvátsko od 1. januára 2025 opäť zavedie dvojmesačnú povinnú vojenskú službu, oznámil to vo štvrtok tamojší minister obrany Ivan Anušič. Krok vlády prichádza v čase zvýšeného napätia v Európe v dôsledku ruskej agresie proti Ukrajine, ako aj zjavných pretekov v zbrojení a posilňovania vojenských kapacít na Balkáne, ktorý v 90. rokoch 20. storočia zažil krvavú vojnu. Rozhodnutie chorvátskej vlády znamená návrat k brannej povinnosti, ktorú v krajine pozastavili v roku 2008 a v súčasnosti funguje v dobrovoľnom režime. „Zvýšili sme mzdy vojakov, poddôstojníkov a dôstojníkov,“ dodal minister obrany pre chorvátsku televíziu RTL. Ďalej uviedol, že podľa plánov prebieha modernizácia a vybavenie ozbrojených síl v súlade so spojencami a vedením Severoatlantickej aliancie (NATO). Ostatné krajiny v Európe zvažujú podobné opatrenia alebo už obnovili povinnú vojenskú službu v reakcii na zvýšené napätie v regióne. Minulý rok obnovili brannú povinnosť v Lotyšsku a podobné kroky zvažuje aj Srbsko, pripomína AP.
Štefan Dlugolinský
Bude sa vám páčiť
Nastupujúca Európska komisia (EK) nemôže počas tohtotýždňového hlasovania o dôvere v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu rátať s podporou poslancov krajne pravicovej frakcie Patrioti pre Európu (PfE), pričom
Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy v piatok 22. novembra uviedlo, že všetky nemocnice v tejto palestínskej enkláve budú do 48 hodín nútené zastaviť svoju prevádzku pre nedostatok paliva.
Americká automobilka Ford plánuje do troch rokov zrušiť v Európe takmer 4000 pracovných miest. Cieľom je výrazné zníženie finančných nákladov, pretože firma dopláca na slabý záujem o elektromobily,
Rumunsko sa od januára budúceho roka plne pripojí k európskemu schengenskému priestoru, vyhlásil to v pondelok rumunský premiér Marcel Ciolacu. Pridať by sa tak malo podľa agentúry Reuters
Ak Spojené štáty povolili ukrajinským ozbrojeným silám zasiahnuť svojimi raketami dlhého doletu ATACMS ciele v hĺbke územia Ruska, znamená to novú úroveň napätia a zapojenia USA do vojny
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že v jeho piatkovom / 15. novembra / telefonickom rozhovore s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom nezaznamenal žiadny náznak posunu v názoroch šéfa