Azerbajdžan a Arménsko sa dohodli na sporných úsekoch svojej spoločnej hranice. Podľa dohody ide o ďalší krok smerom k normalizácii vzťahov medzi týmito dávnymi nepriateľmi. Cieľom je vytýčenie hranice na sporných úsekoch s „právne platnou medzirepublikovou hranicou, ktorá existovala v Sovietskom zväze v čase jeho rozpadu,“ uvádza sa vo vyhlásení k dohode. V polovici apríla Arménsko a Azerbajdžan uzavreli dohody o delimitácii hraníc, podľa ktorých by v prvej fáze mala časť územia arménskej oblasti Tavuš pripadnúť Azerbajdžanu. Jerevan sa tak musí v prospech Baku vzdať štyroch pohraničných dedín, ktoré Arménsko zabralo ešte v 90. rokoch 20. storočia. Arménsky premiér Nikol Pašinjan na štvrtkovom zasadnutí kabinetu vyzdvihol dohodu o sporných úsekoch hranice ako „veľmi dôležitý míľnik pre ďalšie posilnenie suverenity a nezávislosti Arménska“. Objasnil, že „prvýkrát od získania nezávislosti (od Sovietskeho zväzu v roku 1991) má naša republika oficiálne vymedzenú hranicu“. Podľa neho sa takto posilní bezpečnosť a stabilita Arménska. Územie, s ktorého odstúpením Arménsko súhlasilo, má pritom pre túto vnútrozemskú krajinu strategický význam, lebo ním prechádzajú úseky dôležitej diaľnice do Gruzínska. Arménsko a Azerbajdžan v polovici apríla uzavreli dohody o delimitácii hraníc, podľa ktorých by v prvej fáze Azerbajdžanu pripadnúť mala pripadnúť časť územia arménskej oblasti Tavuš, pričom Jerevan sa musí vzdať štyroch obcí. Plány na vymedzenie hraníc s Azerbajdžanom vyvolali v Arménsku tisíce zhromaždení, opozícia žiadala odstúpenie premiéra Pašinjana. Lídrom protestov bol biskup arménskej apoštolskej cirkvi pre diecézu Tavuš Bagrat Galstanjan, ktorý súčasne vedie hnutie Tavuš za vlasť. Galstanjan avizoval, že chce presadiť v parlamente odvolanie premiéra prostredníctvom impeachmentu.