Štedrý deň je posledným dňom príprav na vianočné sviatky, ktorých tajomnosť sprevádza celý vianočný čas. Na Štedrý deň, jeden z najkrajších dní v roku sa tešia všetci bez rozdielu veku. Je nielen oslavou narodenia Ježiša Krista, ale aj momentom, keď sa môžeme po roku opäť v neopakovateľnej atmosfére stretnúť so svojimi blízkymi pri jednom stole i nádielke darčekov od Ježiška. Pretože, keď môže byť rodina spolu, to je hodnota, akú nemá nijaký iný deň, ale ten Štedrý áno.
Kračún, Vilija, Štedrý deň…
Na Štredý deň 24. decembra začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj strednom Slovensku sa tento deň nazýva „vilija“ alebo „vigílija“, čo znamená „predvečer sviatku“. Naši predkovia poznali aj názov „Kračún“ čiže krátky deň a pripisovali mu veľký kresťanský význam i zvláštnu moc, a preto sa v tento deň dodržiavalo množstvo zvykov a magických úkonov. Mali zaistiť predovšetkým bohatú úrodu, dobrú úžitkovosť domácich zvierat a tiež zdravie a šťastie rodiny. Štedrý deň, resp. večer je u nás známy od 14. storočia a ako napovedá názov, spojený je najmä s obdarovávaním. Bol však aj pôstnym dňom, počas ktorého sa jedlo málo a výlučne bezmäsité pokrmy. Väčšinou sa nesmelo nič jesť z jedál určených na večeru. Malým deťom sa sľubovalo, že ak vydržia do večera nejesť, uvidia na stene zlatú krokvu, koníka, koč či prasiatko (dnes nám to pripomína známa reklama). Samozrejme, že namiesto „zlatúšikov“ videli iba odraz zrkadla, ktorým niekto z dospelých šikovne manévroval proti svetlu. Pri vianočných zvykoch sa veľmi často požadoval úplný pôst až do chvíle, keď sa ukázala na oblohe prvá hviezda. To bol signál, že rodinu už môže zasadnúť k štedrovečernej hostine. Podľa tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Viacerým jedlám sa prisudzoval magický význam a na stole nesmel chýbať chlieb, vianočka, cesnak a cibuľa. Súčasťou večere boli i čerstvé jablká a orechy. Štedrý deň, rovnako ako Božie narodenie (25. 12.) a Nový rok, boli považované za začiatok novej etapy života…
Štedrá večera po slovensky
Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze. Niekde sa šupiny kládli pod taniere a peniaze pod obrus. Oba zvyky však znamenali jediné, aby ich rodina mala v budúcom roku dostatok. Aj v súčasnosti tento zvyk pretrváva vo väčšine slovenských domácností. Štedrá večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Predchádzala jej spoločná modlitba, po ktorej gazdiná namočila do medzu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom. Gazda potom rozkrojil najkrajšie jablko a každému z neho dal kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria celé jablko.Na slávnostnom stole preto nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko, ktoré sa vždy krájalo priečne na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka vytvoria hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, potom rodinu „navštívila“ choroba alebo dokonca smrť.
V rodinách dodržiavajúcich tradície, sa štedrovečerné hodovanie začínalo jedením oblátky s medom, resp aj cesnakom, prípitkom a kapustnicou, ale niekde bývalo zvykom namiesto klasickej kapustnice podávať aj šošovicovú či hrachovú polievku, pretože tieto strukoviny symbolizovali blahobyt, teda toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci, kde sa polievka varila. V niektorých regiónoch sa zachovával zvyk, že skôr ako sa začalo jesť, hlava rodiny ešte predniesla prípitok s pohárikom „ostrého“ a až potom nasledovalo jedenie oblátok s medom a cesnakom, orechov a jabĺčka a polievky, najmä hríbovej, šošovicovej či kapustovej s hubami a sušenými slivkami. Štedrý večer bol vždy opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše pre prípad, že by počas večer prišiel náhodný hosť. Touto formou sa však niekde vzdávala aj úcta zosnulému členovi rodiny, ktorý v tom roku zomrel.
Rodina musí sedieť za jedným stolom
Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večer odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby „vinník“ do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo buď na stole, alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Po večeri sa rodina opäť krátko pomodlila a hlava rodiny, alebo jej najstarší člen sa Bohu poďakoval za jedlo a pitie, ktoré im doprial.V období Vianoc slobodné vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom ku dverám, bolo to znamenie, že dievča sa do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostal ešte jeden rok slobodná. Na Vianoce sa odjakživa najviac tešia deti, najmä tie najmladšie majú z príprav, tajomného očakávania darčekov najväčšiu a najúprimnejšiu radosť. Veď vianočné dobroty, stromček, rozprávky a rôzne rodinné rituály sú natoľko iné, že sa celkom pochopiteľne cítia inak ako po zvyšok roka.