Premiér vlády Slovenskej republiky Robert Fico priblížil vo štvrtok v Bruseli po rokovaniach s predstaviteľmi EK možné recipročné opatrenia proti Kyjevu za zastavenie tranzitu ruského zemného plynu smerom na Slovensko. Povedal, že Slovensko môže Ukrajine zastaviť všetku humanitárnu pomoc, rozhodnúť o výraznom znížení alebo úplnom odňatí dávok pre ukrajinských vojenských utečencov na Slovensku či zastaviť dodávky elektrickej energie v havarijných situáciách. Na politickej úrovni môže SR využiť pri viacerých rozhodnutiach v Európskej únii právo veta. K týmto krokom však SR podľa premiéra pristúpi, len ak nebude mať inú možnosť. Podľa jeho slov ide o príležitosť ukázať, ako sa má správať líder suverénnej krajiny. Pripomenul, že na túto tému vláda SR rokovala s ruskou aj ukrajinskou stranou a tiež aj s predstaviteľmi iných krajín, napríklad s Azerbajdžanom. Premiér zdôraznil, že s ukrajinskou stranou boli rokovania blízko k dohode. „Po technickej stránke bola na mnohé možnosti pripravená aj ukrajinská strana,“ dodal. Preto ho prekvapilo oznámenie prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ktoré prvýkrát formuloval na zasadnutí Európskej rady, kde principiálne odmietol akýkoľvek tranzit plynu cez územie Ukrajiny. Premiér Fico tiež tlačovej konferencii oznámil, že okamžite vzniká skupina na riešenie súčasného sporu, ktorá bude zahŕňať predstaviteľov Slovenska, Európskej komisie (EK) a zrejme aj Ukrajiny. „Ide o vážny problém a uvedomuje si to aj komisár pre energetiku Dan Jörgensen,“ s ktorým viedla slovenská vládna delegácia rokovania, uviedol premiér. Ocenil štvrtkové „konštruktívne rokovania“ s EK, ktorá má podľa neho veľký záujem o vyriešenie problému. Na konci roka 2024, posledný deň mesiaca december, vypršala platnosť zmluvy o tranzite ruského zemného plynu cez územie Ukrajiny. Kyjev sa rozhodol zmluvu nepredĺžiť. Fico viackrát varoval pred stratou pol miliardy eur ročne pre Slovensko a pre Európsku úniu ako celok vyčíslil finančnú záťaž na 60 až 70 miliárd eur. Bez plynu z východu sa Slovensko stane koncovým užívateľom a za plyn môže zaplatiť najviac spomedzi členských štátov EÚ, čo môže ohroziť životnú úroveň občanov a postupne zvyšovať ceny všetkých komodít, ktoré sú závisle na zemnom plyne.