Prázdninujúce deti zo Starej Ľubovne sa v letnom tábore učili umeniu modrotlače, ktorá má v meste dlhú tradíciu. Počiatky modrotlače a farbenie plátna siahajú do začiatku 18. storočia. Svedčia o tom záznamy v Cechovej knihe farbiarov z Levoče. Farbiarstvo v meste významne rozprúdil Jakub Dlugolinský, ktorý bola aj iniciátorom vytvorenia samostatného Cechu farbiarov a jeho odčlenenia spod cechu v Levoči.
Rodina farbiarov sa rozrástla najmä v 19. storočí. Pokračovateľom Jakuba bol Peter Dlugolinský, ktorý mal dvoch synov farbiarov, Petra a Antona. Zriadili si vlastné dielne na Farbiarskej ulici v Starej Ľubovni. V rokoch 1802–1841 boli v ľubovnianskej Knihe prísah prijatí za mešťanov ďalší farbiari – Martin Dlugolinský, farbiarsky tovariš, František, farbiarsky majster a František junior ako farbiarsky majster, ktorí spoločne vlastnili ďalšiu, v poradí tretiu farbiarsku dielňu. Vďaka dielňam na jednej ulici bola táto ulica pomenovaná podľa remesla na Farbiarsku. Výroba modrotlače a farbiarstvo fungovali v Starej Ľubovni až do polovice 20. storočia.
Najdlhšie fungujúcou dielňou bola dielňa Antona Dlugolinského, ktorá vznikla ešte koncom 19. storočia. Po jeho nečakanej smrti dielňu viedla jeho matka, vdova Katarína Dlugolinská. Pokračovanie tradície zabezpečil Štefan Lomnitzer, ktorý sa v dielni vyučil a do rodiny priženil.
V prímestskom letnom tábore ZVIERATKOVO, ktorý organizuje Centrum voľného času v Starej Ľubovni, bolo v skanzene pod hradom Ľubovňa mimoriadne rušno a tvorivo. Deti pod odborným vedením lektorky Lucie Dovalovej sa učili umeniu takmer zabudnutého remesla. A že sa im darilo svedčia aj ich nádherné výrobky hodné majstrov farbiarov zo Starej Ľubovne.
