Za vznik Československa sa považuje 28. október 1918. Slovensko sa definitívne odtrhlo od Uhorska prijatím deklarácie relevantných politických strán v Turčianskom Sv. Martine. Dňa 30. októbra 1918 sa v meste (dnes Martin) konalo deklaračné zhromaždenie približne 200 slovenských politických predstaviteľov, ktoré za predsedníctva politika a advokáta Matúša Dulu zvolilo Slovenskú národnú radu (25 členov na čele s 12-členým výkonným výborom) a prijalo Deklaráciu slovenského národa – tzv. Martinskú deklaráciu. Na slávnostnom zasadnutí katolícky kňaz, politik a popredný predstaviteľ slovenského národného hnutia Andrej Hlinka vyzval slovenský národ k jednote a svornosti. V Deklarácii, ktorej návrh predniesol evanjelický kňaz, politik a spisovateľ Samuel Zoch sa odmietlo právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa. Za jeho jediného oprávneného zástupcu bola vyhlásená SNR. V jeho mene mala hovoriť, konať a žiadať preň právo na sebaurčenie na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzavretie okamžitého mieru. Deklarácia vychádzala najmä z bodov Pittsburskej dohody, v ktorej boli ukotvené zásadné body existencie dvoch národov v jednom štátnom zväzku. O vznik nového štátu sa výraznou mierou zaslúžili Americkí Slováci na čele so Slovenskou ligou v Amerike. Martinská deklarácia sa stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu. Deň pripomínajúci túto udalosť je od roku 1993 pamätným dňom Slovenskej republiky. O dvadsať rokov neskôr, krátko po prijatí mníchovského diktátu, sa stalo Česko-Slovenskou republikou. Na jeseň 1939 sa Česko stalo Protektorátom Čechy a Morava, súčasťou veľkonemeckej ríše. Na Slovensku vznikol samostatný Slovenský štát. V roku 1960 sa krajina zmenila na Československú socialistickú republiku. Po revolúcii v roku 1989 sa veľa bojovalo o názov slobodného štátu, napokon sa dospelo do kompromisného pomenovania Česká a Slovenská Federatívna Republika. O dva roky nato vznikli dva samostatné štáty – Slovenská republika a Česká republika. Po vláde prvého československého prezidenta Tomáša Garriqua Mararyka sa na poste prvého muža krajiny vystriedalo ďalších deväť prezidentov. Tým najkrutejším bol komunista Klement Gottwald. Najkratšie vládol na čele krajiny Emil Hácha. Najdlhšie, sedemnásť rokov, vládol T. G. Masaryk. Prvá republika sa pýšila rozlohou okolo 149-tisíc km2 a mala necelých 14 miliónov obyvateľov. Po rozdelení štátu má Slovensko od 1. januára 1993 rozlohu 49-tisíc km2 a takmer 5,4 milióna obyvateľov.