Prof. Dr. Ing.Jozef Maximilián Petzval svojím dielom patrí medzi osobnosti, ktoré sa nezmazateľne zapísali do svetových dejín vedy a techniky. Tento spišský rodák bol tvorcom nového spôsobu výroby fotografických objektívov. Petzval sa už za svojho života dočkal mnohých pôct zo strany viacerých vedeckých spoločností. Stal sa členom Akadémie vied vo Viedni, členom Jednoty českých matematikov v Prahe, vyznamenal ho cisár František Jozef, svetové univerzity ho menovali za svojho čestného člena. Petzvalovo dielo má trvalé miesto v dejinách matematiky a fotografie, čo dokazuje najmä pamätná doska, ktorú v roku 1901 umiestnili v arkádach viedenskej univerzity. Významný Slovák sa narodil 6. januára 1807. Svoje detstvo prežil v peknom a malebnom podtatranskom mestečku Spišská Belá. Vyrastal pod majestátnymi Tatrami a možno práve tie ho fascinovali, aby cez sklenený prístroj – objektív zachytil ich krásu.
Základnú školu vychodil v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a neskôr v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 sa rozhodol pre štúdium na Univerzite v Pešti. Po absolvovaní Institutum geometricum sa v roku 1828 zapísal na filozofickú fakultu, ktorú v roku 1831 úspešne ukončil. Pre jeho vynikajúce znalosti z fyziky bol vymenovaný za adjunkta na miestnej katedre fyziky. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite. Už v roku 1837 bol vymenovaný za riadného profesora vyššej matematiky. Jeho kariéra nabrala na obrátkach. V roku 1837 mladého Petzvala pozvali učiť na Viedenskú univerzitu, kde prednášal 40 rokov matematiku. Bol vynikajúci v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc. Jeho koníčkom sa stalo brúsenie skla. Hovorili o ňom, že bol vynikajúci brúsič a a jemnomechanik. Okrem brúsenia skla sa venoval aj akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov. Medzi jeho vedecké záľuby patrila aj balistika a analytická mechanika. Zaujímal sa aj o vodné hospodárstvo, a preto vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Bol všestranný, avšak osobitnú pozornosť venoval optike.
Zakladateľ modernej fotografie
Z jeho pozostalosti zostali najvýznamnejšie výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho. Jeho vynález objektívov mal už vtedy mimoriadny svetový význam. J. Petzval je aj zakladateľom modernej fotografie. Bol to práve on kto inicioval masívny nástup fotografie. Bez kvalitných objektívov by to nebolo možné. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu, ktorou sa dá maximálne využiť svetelná energia. Ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického objektívu portrétneho a krajinárskeho, objavil zákony, ktorými sa optika riadi dodnes. Petzvalovým prínosom sa stal predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patrí: Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom z roku 1847. Takmer 10 rokov po jeho smrti sa našli časti rukopisov Teória systémov tónových osnov, Teória oporných čiar a Petzvalove sedemmiestne logaritmy.
Známy v celej Európe
K poctám, ktorých sa zakladateľ modernej fotografickej optiky nedožil, patrí aj pomenovanie niekoľkých ulíc v európskych mestách jeho menom. Po vyfotografovaní odvrátenej strany Mesiaca, kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom. Pamätná medaila J.M.Petzvala sa u nás tradične udeľuje za zásluhy o fotografiu. Jeho meno si zvolili aj fotografický nadšenci pre fotografickú súťaž „Petzvalov mapový okruh“, ktorá je organizovaný každý rok na území Slovenskej republiky. Okrem objektívov Petzval prepočítal a prepracoval aj optiku ďalekohľadov z čias Galileiho. Zaoberal sa aj optikou mikroskopov. Vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji, neskôr skonštruoval prenosný reflektor s priemerom 1,3m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra. Patrí medzi najvýznamnejšie európske vedecké osobnosti 19.storočia. Múzeum v rodnom dome J.M.Petzvala bolo sprístupnené v roku 1964. Zomrel 19. septembra 1891 vo Viedni.
Múzeum J.M.Petzvala V expozícii múzea v Spišskej Belej je sústredených vyše 600 exponátov dokumentujúcich históriu fotografickej optiky. V centre pozornosti je dokumentácia Petzvalových objavov vrátane fotokópie výpočtu najslávnejšieho objektívu. Originál výpočtu je však uložený v archíve firmy Voigtländer v Braunschweigu v Nemecku. V múzeu je umiestnený aj vzácny celokovový dagerotypický prístroj s Petzvalovým objektívom ako i nákres Petzvalovho objektívu s veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie, maketa prístroja s jeho optikou a rôzne modifikácie pôvodných Petzvalových objektívov, postup výroby dvojokého ďalekohľadu a ďalšie ukážky riešenia optického problému. Petzvalov objav bol predznamenaním obrovského rozvoja fotografického priemyslu, ako o tom svedčia rôznorodé zbierky vystavených prístrojov. Expozícia chronologicky zobrazuje vývoj fotooptiky od prvých pokusov o zachytenie obrazu v 30. rokoch 19.storočia, ktoré sú späté so spoločnosťou Niépce-Daguérre. Najstarším zachovaným pokusom o „fotografiu“ je snímka „Pohľad do dvora“, ktorú po 8 hodinovom osvite na cínovú dosku s vrstvou asfaltu zachytil Francúz Joseph Nicéphor Niépce v roku 1826. V expozícii je vystavených aj niekoľko cenných dagerotypií. Z prístrojovej techniky sú tam zastúpené známe historické konštrukcie fotoaparátov vrátane niektorých unikátov. V expozícii sú aj kuriózne detektívne komory s mechanizmom na výmenu platní. Unikátna je tiež Krugenerova detektívna vrecková komora v podobe knihy. Sú tam ukážky prvých reportérskych a cestovných prístrojov a aparáty z počiatkov stereografie. V expozícii sú inštalované i veľké ateliérové prístroje, ich vývojový rad patrí medzi najstaršie.
