Samo Chalupka bol mladším bratom Jana Chalupku. Narodil 27. február 1812 v Hornej Lehote v rodine učiteľa a literáta, kde získal aj základné vzdelanie. V rokoch 1822 – 1824 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Kežmarku. Po štúdiách v Kežmarku odišiel v rokoch 1824 – 1827 študovať do Rožňavy. Od roku 1827 študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde už začal literárne tvoriť. O dva roky neskôr roku 1829 bol spoluzakladateľom, potom knihovníkom a neskôr podpredsedom Spoločnosti česko-slovenskej v Bratislave. Ako knihovník vykladal na schôdzkach Kollárovu Slávu dcéru. Oduševnený jej myšlienkami o slobode národa, odišiel po vypuknutí revolúcie v Poľsku bojovať za ich slobodu. Účasť Chalupku v poľskom povstaní ho spriatelila s A. B. Vrchovským. Vstúpil do tajného spolku Vzájomnosť a tento jej krok ovplyvnil aj jeho čulé styky s českou a poľskou revolučnou mládežou. O dva roky neskôr roku 1833 odišiel študovať teológiu do Viedni, kde nadviazal nové kontakty s poľskými študentmi a začal s priateľom a právnikom Alexandrom Vrchovským pripravovať program, ktorý potom preniesol medzi mládež Ľudovít Štúr.
Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí. V roku 1837 sa stal členom tajného Spolku vzájomnosť, 1844 štúrovského spolku Tatrín, 1861 bol spolutvorcom Memoranda národa slovenského a v roku 1863 spoluzakladateľom Matice slovenskej. Jeho básnická dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania literárneho jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenskom nárečí. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve Mor ho! zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za národ. Od roku 1840 pôsobil ako evanjelický farár v Hornej Lehote, kde nastúpil na otcovo miesto. Medzitým v roku 1861 bol spolutvorcom Memoranda slovenského národa v Martine. Svoju knižnicu, ktorá mala vyše 1000 kníh daroval budúcej Matici slovenskej a svoj majetok na verejné ciele. Básnik si pred svojou smrťou určil, aby mu na hrob vytesali dvojveršie z veršovanej povesti Branko:
„Pravde žil som, krivdu bil som verne národ môj ľúbil som.“
Chalupkova tvorba
Prvou známou básňou Sama Chalupku je Smutek, ktorú publikoval v zborníku Plody roku 1836. Počas revolúcií (1848-1849) tvoril menej a politicky sa neangažoval. Nové a vlastne najplodnejšie obdobie jeho tvorby nastalo v 60. rokoch devätnásteho storočia, kedy uverejnil vrcholné básne v časopise Sokol: Boj pri Jelšave (1861), Turčin Poničan (1863), v ktorých spracoval protitureckú tematiku. Podobnú tému mala aj veršovaná povesť Branko (1864), ako aj jeho vrcholné dielo, hrdinská epická báseň Mor ho! (1864), v ktorej spracoval majstrovsky historický boj slovanských predkov s rímskymi légiami v 4. storočí. Chalúpku upútala aj jánošíkovská tematika. Dôkazom toho sú básne: Likavský väzeň, Junák, Kráľohoľská a iné. V týchto básňach sa stretávame s črtou Chalupkovej monumentality, ktorá spočíva v lokalizovaní básni do úzkej súvislosti so statickým úkazom. Autor často využíval motív vatry ako symbol slobody pre ľud.
V roku 1868 Samo Chalupka vydal v knižke nazvanej Spevy 25 básní (pôvodne ich bolo 24). Sú to básne väčšinou epické a námetovo veľmi rôznorodé, ale ich hodnotu vyzdvihuje ľudový verš, ľudový jazyk a štýl s početnými archaickými slovami. Po vydaní knižky sa stal najpopulárnejším slovenským básnikom, ktorého verše sa recitujú dodnes. Po vydaní básnickej zbierky Spevy začal chorľavieť a až na historický spev Odboj Kupov už nič neuverejnil. Dožil sa však úspešného nástupu novej generácie – Hviezdoslava a Vajanského. Zomrel 19. mája 1883 v Hornej Lehote.
