Ivan Daxner sa narodil 2. februára 1860 v Nagykálló v dnešnom Maďarsku ako syn politika, národovca a publicistu Štefana Marka Daxnera, kapitána slovenského dobrovoľníckeho zboru v revolučnom roku 1849. Pracoval vo finančných inštitúciách. Začínal v Tisovskej vzájomnej pomocnici, ktorá sa neskôr pretvorila na Tisovskú sporiteľňu. V roku 1902 ho na valnom zhromaždení Tatra banky, hornouhorskej banky v Martine zvolili za náhradného člena dozornej rady a o rok neskôr sa stal členom direktória namiesto Petra Makovického. V apríli 1905 ho zvolili za generálneho riaditeľa. Vo funkcii riaditeľa sa mu stala osudným zviazanosť a spriaznenosť so slovenským finančníkom Petrom Víťazoslavom Rovniankom (spoluzakladateľ Slovenskej ligy) v Spojených štátoch amerických (USA), ktorého túžba získať viac ho hnala do mnohých, často riskantných obchodov. V roku 1913 Ivana Daxnera zbavili funkcie generálneho riaditeľa a pristúpilo sa k sanácii Tatra banky. V tom istom roku, už ako bývalý riaditeľ, odišiel do USA, aby zachránil tamojšie pohľadávky Tatra banky ohrozené krachom Rovniankovej banky, čo sa mu však nepodarilo.
V USA sa zapojil do kultúrnej a národnej práce amerických Slovákov. V rokoch 1914-1917 bol hlavným tajomníkom Slovenskej ligy, vtedy vrcholnej reprezentácie krajanského národného hnutia. Z jej poverenia na jar 1914 vypracoval Memorandum o krivdách a požiadavkách Slovákov. V podstate sa krylo s požiadavkami Memoranda slovenského národa z roku 1861. Spolupracoval s českými krajanskými spolkami, organizačne a publicistiky sa angažoval za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, spolukoncipoval niektoré dokumenty o vzájomných vzťahoch po oslobodení. V roku 1915 bol signatárom Clevelandskej a v roku 1918 Pittsburskej dohody. Bol jedným z iniciátorov milión-dolárovej zbierky na pomoc Slovákom. Po návrate z USA žil od roku 1925 v ústraní v Tisovci. Bol jedným z organizátorov a pracovníkov Slovenskej ligy na Slovensku. Ivan Daxner zomrel pred 89. rokmi 28. decembra 1935 v Tisovci vo veku 75 rokov.
Clevelandská dohoda
Prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie. Bola podpísaná v októbri roku 1915, teda v čase, keď v Európe prebiehala I. svetová vojny a zároveň v Rakúsko-Uhorsku prebiehal boj o samostatnosť Slovákov, Čechov a iných národov. 31. mája 1918 ju nahradila Pittsburská dohoda u amerických krajanov postupne začala prevládať mienka, že optimálne pre Slovákov bude štátne spojenie s Čechmi. Kým stúpenci unitaristického čechoslovakizmu presadzovali česko-slovenskú jednotu a vybudovanie tzv. Veľkej Čechie, zástupcovia Slovákov v Amerike boli ochotní akceptovať len taký česko-slovenský štát, ktorý bude založený na federatívnom systéme so slovenskou autonómiou. Po niekoľkomesačnom vyjednávaní bola 22. októbra 1915 v Clevelande podpísaná dohoda medzi Slovenskou ligou v Amerike a Českým národným združením. Táto dohoda hovorila o spolupráci medzi Čechmi a Slovákmi pri plnení päťbodového programu:
- Samostatnosť českých zemí a Slovenska
- Spojenie Českého a Slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda i s úplným používaním jazyka slovenského, vlastnou správou finančnou a politickou, so štátnym jazykom slovenským.
- Volebné právo: všeobecné, tajné a priame.
- Formy vlády: personálna únia s demokratickým zriadením štátu, podobne ako v Anglicku.
- Tieto body tvoria základ obapolnej dohody a môžu byť doplnené, poťažne rozšírené len na základe dorozumenia sa oboch stránok.
České národné združenie podržuje si právo prípadnej zmeny a to samé právo má aj Slovenská liga. Cleveland, Ohio, dňa 22. októbra 1915
