Peter Pázmaň, v maďarčine Peter Pázmány, bol rímskokatolícky kňaz, kardinál, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský. Bol filozofom, teológom, učiteľom a predstaviteľom protireformácie v Uhorsku. V histórii maďarskej literatúry sa považuje za dôležitého predstaviteľa literárneho baroka, ktorý zohral významnú úlohu aj pri vytváraní maďarského literárneho jazyka.

Pázmany zanechal rozsiahlu literárnu tvorbu, ktorú pokladal predovšetkým za službu katolíckej cirkvi. Jeho diela sa však stali nositeľmi univerzálnych národných hodnôt,“ uvádza o duchovnom portál madari.sk. Veľkú časť života Pázmaň strávil aj na Slovensku, pričom sa zaslúžil o rozvoj Bratislavy a Trnavy.

Zo života kardinála
Peter Pázmaň sa narodil 4. októbra 1570 v rodine kalvínskeho sedmohradského šľachtica vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea v Rumunsku). Spočiatku bol vychovávaný ako kalvín, no keď mu ako desaťročnému zomrela matka, otec sa druhýkrát oženil s katolíčkou. V roku 1583 začal Pázmaň študovať na jezuitskom kolégiu v Cluji a zrejme pod vplyvom školy aj nevlastnej matky konvertoval na katolícku vieru. Rozhodol sa pre duchovné povolanie a v roku 1587 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Rok na to odišiel do Krakova, kde absolvoval noviciát, od roku 1589 študoval filozofiu vo viedenskom jezuitskom konvikte. V roku 1593 začal študovať teológiu v Ríme na známej škole Collegio Romano, ktorú založil sv. Ignác z Loyoly v roku 1551. Pázmaň tu študoval pod vedením slávneho svätca Roberta Bellarmina, ktorý ho aj vysvätil za kňaza.

V roku 1597 dosiahol Peter Pázmaň doktorát z teológie a rok slúžil na jezuitskom kolégiu v rakúskom Grazi. Potom prednášal filozofiu, prírodné vedy, logiku a morálku na tunajšej čerstvo založenej univerzite. V roku 1601 sa vrátil na príkaz predstavených do Uhorska a pôsobil na jezuitskej škole v Šali, neskôr opäť v Grazi. Po dokončení formácie v roku 1607 sa stal jeho pôsobiskom dvor ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča v Trnave. Pázmaň sa stal jeho poradcom. Obaja mali podobný životný príbeh: Forgáč, ktorý pochádzal zo Sklených Teplíc takisto počas svojho života konvertoval ku katolicizmu a pôsobil ako biskup v Cluji. Je pravdepodobné, že sa už v minulosti poznali. V roku 1613 vydal Pázmaň v Bratislave za účelom obrátenia protestantov svoje hlavné dielo: Hodegus – Sprievodca k Božej pravde. Išlo o vyše tisíc strán textu plného polemík a dišputácií s Lutherom, Kalvínom a ich uhorskými nasledovníkmi. Pázmaň sa snažil na stranu rímskych katolíkov získať späť predovšetkým aristokraciu, predpokladajúc, že rody ako Esterháziovci, Thurzovci, Forgáčovci budú príkladom pre nižšiu šľachtu.

Na Slovensku zakladal mnohé školy
V roku 1616 sa Pázmaň stal turčianskym prepoštom. Bol uvoľnený z jezuitského rádu a vstúpil do rádu Somascanských bratov. Po smrti Františka Forgáča sa stal Pázmaň arcibiskupom, prímasom Uhorska. Osobne korunoval 1. júla 1618 v Bratislave nového cisára Ferdinanda II., s ktorým úzko spolupracoval. Inicioval vznik niekoľkých škôl. Vo Viedni založil v roku 1623 Pazmáneum, seminár s internátom, ktorý slúžil chudobným študentom z Uhorska študujúcim na Viedenskej univerzite. Na škole študoval aj prvý slovenský prezident Jozef Tiso. Táto inštitúcia formovala aj mnohé slovenské osobnosti z cirkevného a kultúrneho prostredia. Jej prestíž garantovali ľudia, akými boli napríklad neskorší viedenský kardinál Theodor Innitzer a neskorší rakúsky kancelár Ignaz Seipel. Jozef Tiso nastúpil na Pázmaneum v roku 1906, pričom už v roku 1910 mal splnené všetky študijné podmienky pre možnosť požiadať o pripustenie k vyšším sväteniam subdiakonátu a diakonátu, a potom aj k sviatosti kňazstva. Nakoľko Jozef Tiso mal vtedy len 22 rokov, nový nitriansky biskup Viliam Baťán vyžiadal z Ríma potrebnú dišpenzáciu od nedostatku kánonického veku. Sviatosť kňazstva mu udelil košický biskup Dr. Augustín Fischer – Colbrie (1863 – 1924), pričom prvá svätá omša slúžená Jozefom Tisom sa konala v rodnej Bytči dňa 17. júla 1910.

Collegium Posoniense v Bratislave fungovalo do roku 1918
V Bratislave založil Collegium Posoniense, ktoré ako Kráľovské katolícke gymnázium fungovalo do roku 1918, keď bolo poštátnené. Napokon otvoril 13. novembra 1635 univerzitu v Trnave. Prvú prednášku na univerzite predniesol dekan filozofickej fakulty, Slovák Martin Palkovič, rodák z Chtelnice. Vyučovanie tu prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (vtedy sa nazývala artistická) a teologickej. V roku 1667 pribudla právnická fakulta. O viac než sto rokov neskôr, v roku 1770 sa začalo učiť aj na lekárskej fakulte. Univerzita fungovala do roku 1777, kedy bola v súvislosti so školskými reformami premiestnená do Budína. Peter Pázmaň zomrel 19. marca 1637 v Bratislave. Pochovaný je v Dóme sv. Martina. Bol mecénom mesta Trnava. S jeho menom sa spája výstavba viacerých sakrálnych aj svetských stavieb aj na území Slovenska. V roku 1637, teda už po jeho smrti, bol vysvätený Kostol sv. Jána Krstiteľa (nazývaný aj univerzitný kostol) v Trnave, postavený práve z jeho iniciatívy. Kardinála Petra Pázmaňa môžeme bez rozpakov nazvať priateľom Slovákov.
