Patril medzi ústredné postavy druhej vlny slovenského literárneho realizmu a bol zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho dramatické diela tvoria od svojho vzniku až doteraz organickú časť repertoára slovenských profesionálnych aj ochotníckych divadiel. V piatok 18. októbra uplynulo 150 rokov od narodenia Jozefa Gregora Tajovského, prozaika, dramatika, básnika, učiteľa aj politika.
Jozef Alojz Gregor Tajovský sa narodil 18. októbra 1874 v obci Tajov pri Banskej Bystrici, ako najstaršie z desiatich detí. Jeho otec šľachtic, vyučený obuvník a aj richtár obce, bol veľmi prísny nielen na seba, ale tiež na svoje deti. Preto trávil budúci vynikajúci dramatik a prozaik detstvo často u starých rodičov, ku ktorým sa napokon aj natrvalo presťahoval. „Od svojho starého otca, hutného robotníka a roľníka, získal som na celý život jedno ponaučenie: Keď ti bude dobre – neukazuj, ak ti bude zle – vydrž,“ vyznal sa Jozef Gregor Tajovský v životopise, ktorý sám napísal a bol uverejnený v roku 1931 v Slovenskom literárnom almanachu.
Životná cesta
Ľudovú školu vychodil v rodnej obci. V rokoch 1886 – 1889 študoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici, ďalej na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Po skončení učiteľského ústavu učil od roku 1893 postupne v Banskej Bystrici, Hornej Lehote, Kolárovciach, Dohňanoch, Lopeji, Pohorelej a Podlaviciach. Množstvo učiteľských miest vystriedal preto, lebo sa pre národné presvedčenie nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou. V roku 1898 si odišiel rozšíriť vzdelanie, tentoraz na pražskú obchodnú akadémiu. Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan a zblížil sa s hlasistami na čele s Milanom Rastislavom Štefánikom, vtedy študentom astronómie na Karlovej univerzite. Po štúdiách v Prahe nastúpil do Vidieckej ľudovej banky v Trnave, neskôr do Tatra banky v Martine, ale súčasne pracoval aj ako žurnalista v Ľudových novinách. V roku 1907, počas tretieho roku pobytu v rumunskom Nadlaku, sa oženil. Za manželku si zobral Hanu Gregorovú, rodenú Lilgovú, ktorá bola taktiež literárne činná. V tomto rumunskom mestečku pôsobil spolu s manželkou v rokoch 1904 až 1910 medzi tamojšími Slovákmi ako osvetový činovník. Z úcty k J. G. Tajovskému v Nadlaku pomenovali po jeho mene nadlacké lýceum.
Ďalšie osudy i kariéra
Pred začiatkom prvej svetovej vojny sa stal v Martine tajomníkom Slovenskej národnej strany. V roku 1915 musel spolu so svojím priateľom a právnikom i spisovateľom Jankom Jesenským narukovať na front. Odviedli ich rovno na ruský východný front, ale hneď pri prvej príležitosti dezertovali na ruskú stranu a vstúpili do československých légií.
Osobnosť a literárna činnosť
Jozef Gregor Tajovský nachádzal od vstupu do literárneho života cestu k slovenskému ľudu, pozorne si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale tiež otvorene písal o jeho necnostiach a biedach. Pranieroval opilstvo, honbu za majetkom, popanšťovanie, pasivitu i národnú vlažnosť. Ľúbostné a vlastenecké verše v duchu ľudovej poézie začal písať už v mladosti, avšak bez výraznejšej odozvy. Pseudonym Tajovský použil prvýkrát v roku 1893. K najvýznamnejším dielam jeho rozsiahlej tvorby patria prózy z dedinského prostredia Omrvinky (1897), Z dediny (1897), Maco Mlieč (1903), Apoliena (1903), Mamka Pôstková (1908), Horký chlieb (1909), Na chlieb (1909), Mišo (1909). Ďalej starootcovský cyklus Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky i literárne spracované zážitky z vojny Rozprávky z Ruska (1919), Na front a iné rozprávky (1920) či hry Ženský zákon (1900), Statky-zmätky (1909) a dráma Hriech (1911). Výrazne sa zaslúžil aj o formovanie umeleckej spolkovej činnosti. V Bratislave bol spolu s manželkou zakladajúcim členom Umeleckej besedy. Po vojne pracoval v kancelárii pre umiestňovanie legionárov a mnohým z nich pomohol získať prácu. Významný slovenský prozaik a dramatik Jozef Gregor Tajovský zomrel 20. mája 1940 v Bratislave vo veku 65 rokov. Meno dramatika pochádzajúceho z neďalekého Tajova nesie od roku 1954 Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene.
