Narodil sa 10. marca 1888 v Liptovskom Mikuláši v známom, národne orientovanom rode Stodolovcov. Stredoškolské štúdiá absolvoval na Evanjelickom lýceu v Kežmarku, kde v roku 1906 aj zmaturoval. Následne študoval na Lekárskej fakulte v Budapešti, štvrtý ročník štúdií absolvoval v Berlíne. V Budapešti sa aktívne zúčastňoval činnosti Slovenského spolku.
Ešte počas štúdií absolvoval ročnú vojenskú službu vo Viedni a Salzburgu. Titul MUDr. získal v roku 1913. V roku 1914 si otvoril lekársku prax v Liptovskom Mikuláši. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár na ruskom fronte. Po vojne sa vrátil do rodného mesta, kde až do roku 1934 pôsobil ako župný a neskôr hlavný župný lekár. V rokoch 1934 – 1938 pracoval ako zdravotný inšpektor Krajinského úradu v Bratislave, v rokoch 1938 – 1939 bol ministerským radcom na Ministerstve zdravotníctva v Prahe, v rokoch 1939-1948 pôsobil ako riaditeľ Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu v Bratislave.
V roku 1933 navštívil Spojené štáty americké, kde spoznal život amerických Slovákov i rasové problémy tejto krajiny. Vydal o tom svedectvo v próze Cigánča (1933). Už predtým sa na ochotníckych scénach a potom v profesionálnom divadle objavili jeho hry Náš pán minister (1926), Belasý encián (1928), Bačova žena (1928), Čaj u pána senátora (1929), Jožko Púčik a jeho kariéra (1931). Ďalšími jeho známymi titulmi sú hry Keď jubilant plače (1941) alebo Marína Havranová (1941). Prejavoval sa ako neľútostný kritik slovenského malomeštiactva, ktoré spolu s bezduchosťou pranieroval vo svojich komédiách. Napísal takmer 20 hier, stretávali sa vždy s porozumením divadelníkov a mali veľký úspech u obecenstva. V roku 1946 sa habilitoval na docenta sociálnej patológie.
Ivan Stodola ako lekár neobyčajne veľa urobil aj v boji proti tuberkulóze. Jeho zásluhou sa vybudovala široká sieť personálne, materiálne i dokumentačne dobre vybavených tuberkulóznych poradní a niekoľko liečebných ústavov a sanatórií. Po zmene režimu v roku 1948 bol Ivan Stodola pre nedorozumenia okolo jeho pôsobenia pri organizovaní povojnového zdravotníctva vyšetrovaný. V roku 1951 ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejnými prostriedkami, bol nespravodlivo odsúdený a väznený, na základe amnestie po dvoch rokoch prepustený. Po občianskej rehabilitácii pracoval v roku 1954 len krátky čas ako lekár zdravotníckej výchovy a osvety Okresného ústavu národného zdravia v Piešťanoch. Ešte v tom istom roku nastúpil do dôchodku a venoval sa literárnej tvorbe. Okrem komédii napísal jednu tragédiu (Bačova žena), historické romány (Kráľ Svätopluk, Marína Havranová…). V Piešťanoch žil od roku 1954 až do konca života. Bol čestným predsedom miestnej organizácie Matice slovenskej (r. 1968).
Zomrel 26. marca 1977. K tejto smutnej udalosti sa v Kronike mesta Piešťany uvádza: „Rozlúčka so zosnulým bola v Hviezdoslavovom divadle v Bratislave. Nebohý bol spopolnený v krematóriu v Slávičom údolí v Bratislave. Smútočného aktu sa zúčastnila delegácia Mestského národného výboru v Piešťanoch, ako aj mnohí obyvatelia Piešťan.“ Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Ivan Stodola počas svojho života v Piešťanoch patril k vášnivým čitateľom i k pravidelným návštevníkom mestskej knižnice. Jeho dom je dnes označený pamätnou tabuľou s bustou a jeho meno nesie aj jedna z piešťanských ulíc. V Kronike mesta Piešťany sa uvádza: „Pri príležitosti otvorenia kúpeľnej sezóny 1992 v Piešťanoch slávnostne odhalili pamätník dramatikovi Ivanovi Stodolovi, ktorý žil dlhé roky v Piešťanoch. Autorom portrétu dramatika bol akad. sochár Valér Vavro a autorom výtvarného riešenia a osadenia pamätníka bol akad. sochár L. Sulík. Na pamätnej tabuli je text: „V tomto dome žil a tvoril v r. 1954 – 1977 MUDr. Ivan Stodola (1888 – 1977) významný slovenský dramatik“. Pamätník bol osadený na dome č. 7 na Nám. SNP v Piešťanoch, v ktorom I. Stodola žil.
