Ľubovnianske múzeum otvorilo v skanzene pod hradom Ľubovňa novú expozíciu „Dritare odchoďat“. Zrubový dom prenesený z neďalekej rusínskej obce Kamienka privítal súbor Barvinok a ďalších činovníkov, ktorí si v spomienkovom pásme pripomenuli zvyky a tradície svojich predkov. Nechýbali liturgické piesne a najmä výpovede potomkov drotárov, teda remeselníkov, ktorí v čase ekonomických problémov či neúrody na poliach obživu často hľadali nielen v Uhorsku, ale neskôr i predvojnovom Československu v čase svetovej hospodárskej krízy. Pekná akcia obohatila skanzen o ďalšie nové poznatky z dávnej i nedávnej minulosti.
Kamienka – obec pri Starej Ľubovni
Kamienka patrí k jedným z najstarších osád na území okresu Stará Ľubovňa. Poľský historik Andrzej Žaki pripúšťa existenciu pohraničnej osady už pred XII. storočím. Cesta cez územia určite viedla aj skôr smerom na sever do Poľska a Baltskému moru. , pretože Kamienku Zakladajúca listina obce Kamienka sa nezachovala, avšak roku 1315, keď Mikuláš Berzeviczy, majiteľ ľubovnianskeho hradu dáva Mikulášovi z Kamienky šoltýsku donáciu na Chmelnicu (Hob-garth), vystupuje už ako osada. Kamienka v roku 1315 vystupuje pod názvom Petri villa. Existenciu osady potvrdzuje i listina z roku 1342 pod názvom Lapidis (latinský „lapis“ kameň). V zborníku Spišská Nová Ves sa Kamienka uvádza medzi obcami založenými na valašskom práve a za jej zakladateľa je označený gróf Viliam Drugeth (1328 — 1340). V roku 1562 -1563 pri popise poľských kráľovských majetkov a ich príjmov sa obec Kamienka uvádza ako jedna z troch valašských obcí ľubovnianskeho a podolinského panstva, popri ďalších piatich nemeckých obciach. V jednotlivých obdobiach sa v písomných pamiatkach obec uvádza ako: Petri villa (1315), Villa Lapidis (1342), Kamenyk (1408), Villa Kamien (1567), Stein (1786), Kamjonka (do roku 1948), od roku 1948 Kamienka (maď. Kôvesfalva, nem. Stein).
Cez obec viedla stará obchodná cesta do Poľska
Kamienka patrila už od začiatku k panstvu Ľubovnianskeho hradu. Hrad v tom čase patril medzi pohraničné pevnosti strážiace severné územie Uhorska. V roku 1412 sa hrad dostal do zálohu poľskej korune a stal sa centrom politickej i hospodárskej moci nad celým zálohovaným územím 16. spišských miest. Na hrade sídlili poľskí starostovia 360 rokov. Členitý priestor Kamienky bol priebežne dosídľovaný aj iným etnikom ako pôvodným. Stalo sa tak najmä po tatárskom vpáde, nájazdov husitov i ďalších mocenských okolností. Koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa do Kamienky prisťahovalo 6 rodín nových rusínskych kolonistov. Podľa vtedajších zvyklostí kapitán hradu Ľubovňa a starosta zálohovaných spišských miest pre kolonistov pridelil v r. 1567 pôdu z hradného majetku.
Územie sa vrátilo pod uhorskú korunu v roku 1772, kedy cisárovná Mária Terézia využila nepokoje v Poľsku a územie nechala vojensky obsadiť. Správca ľubovnianskeho panstva určoval poddanské povinnosti jednotlivým obciam, ktoré v tom čase nemali vlastný urbariát. Na čele obce v tých časoch stál šoltýs, ktorý bol zároveň aj dedičným richtárom. Ako najbližší spolupracovník s panstvom na hrade bol oslobodený od robotných povinností a mal právo na mlyn i na primeranú výmeru pozemkov.
Členitý priestor Kamienky bol priebežne dosídľovaný iným etnikom ako pôvodným. Stalo sa tak najmä po tatárskom vpáde, spanilých jázd husitov i ďalších mocenských okolností. Koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa aj do Kamienky prisťahovalo 6 rodín nových kolonistov. Podľa vtedajších zvyklostí kapitán hradu Ľubovňa a starosta zálohovaných spišských miest pre kolonistov pridelil v r. 1567 pôdu z hradného majetku.
V 18. storočí sa pomery na dedinách panstva rapídne zhoršili. Kamienka, ako jedna z obcí s väčším a úrodnejším chotárom, bola zaťažená pre hradné panstvo značne vysokými poddanskými povinnosťami. Za usadlosť museli poddaní odpracovať 5 dní v týždni s poťahom, platiť pozemkovú daň a daň od komína, odovzdávať ročne 8 gbelov obilia, 2 husi, 4 sliepky, 20 vajec, 2 celé trámy a 2 polovičné trámy dreva, 10 dosák, 100 šindľov, 2 gbely popola, 3 polturáky za každú 20. ovcu. Okrem toho celá obec odovzdávala 1 teľa a 200 hlávok kapusty, 130 baranov, dávky syra a bryndze, niekoľko vozov sena, pričom každý voz ťahali štyri kone alebo voly. Po zrušení poddanstva v roku 1853 sa stáva politickou obcou.
Obec roľníkov a pastierov
Poloha obce, klimatické a pôdne pomery boli v minulosti určujúcim faktorom, ktorý ovplyvňoval spôsob života jej obyvateľov. Pôvodným zamestnaním, zabezpečujúcim obživu obyvateľov, bolo roľníctvo a pastierstvo. Neskôr dochádza k postupnému rozvoju remesiel. Svojvoľné zvyšovanie dávok, daní a robotnej povinnosti zo strany zemepánov zapríčiňovalo, že obyvatelia obce boli nadmieru chudobní. Existenčne boli závislí hlavne na intenzite využívania pôdy, ktorú boli nútení zúrodňovať, obrábať svahovité a ťažko prístupné pôdy. Už od počiatkov obce prevládalo pestovanie obilnín (jačmeň, ovoc, raž, pšenica), neskôr zemiakov a krmovín. Živočíšna výroba sa orientovala výlučne na chov dobytka a oviec. Pre súkromnú malovýrobu poľnohospodárskych produktov bol typický spôsob chovu dobytka a oviec v letnom období (máj – september) na „pofanách“ prechodných letných príbytkoch na horských lúkach. Časť obyvateľov sa živila aj remeselníckou výrobou. Ešte v 19. storočí v Kamienke boli garbiari, stolári, kováči, kolári, obuvníci a krajčíri. Až na začiatku 50. rokov minulého storočia remeslá postupne zanikali. Chudoba a nedostatok pracovných príležitostí mali za následok hľadanie práce po celom Uhorsku a neskôr aj Československu. Mnoho rodín odišlo do Spojených štátov amerických a niektorí sa živili vandrovným drotárstvom, ktoré zabezpečovalo obživu.
Pamiatky v obci a kultúra
Gréckokatolícky Chrám sv. Petra a Pavla je jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť celej hmoty chrámu z roku 1790. Kostol bol naprojektovaný stavebnou kanceláriou Uhorskej komory. Obnovou prešiel v roku 1823 a 1850. Interiér chrámu je zaklenutý pruskými klenbami, zariadenie je novodobé. Fasády sú členené dekoratívnymi opornými piliermi a segmentovo ukončenými oknami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou. Kaplnka zosnutia presvätej Bohorodičky je jednoloďová baroková stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou z roku 1760. Zmena fasády kostola sa uskutočnila na začiatku 19. storočia. Presbytérium je zaklenuté lomenou klenbou s lunetami loď je zaklenutá pruskými klenbami. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou. Prícestná kaplnka je jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z konca 18. storočia. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Priečelie je ukončené polkruhovým štítom, fasády sú hladké. V obci pôsobí Folklórna skupina Barvinok, ktorá pravidelne organizuje festival folklóru Rusínov – Barvínkova Kamienka. Podujatie patrí k významným folklórnym festivalom na Slovensku.
