Štefan Kvietik sa narodil v slovenskej obci, ktorá našej krajine do vienka dala viaceré význačné osobnosti. Svetlo sveta uzrel 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. V roku 1957 ukončil štúdium herectva na VŠMU v Bratislave, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Úžasnú hereckú kariéru začal najskôr v Martine v Armádnom divadle. Všimli si jeho majstrovstvo a už v roku 1959 sa stal členom našej prvej scény Slovenského národného divadla.

Ako sám povedal nikdy v detstve nerozmýšľal nad hereckou kariérou. Jeho snom bola medicína a biely plášť. Aj napriek svojim snom kroky mladého Štefana viedli cez ochotnícke divadlo v rodnej obci. Azda tam jeho kroky nasmeroval divadelná Múza. Výpočet postáv, ktoré vo svojom hereckom živote stvárnil je obrovský. Jeho postava je viditeľná najmä v zlatom fonde slovenskej a televíznej kinematografie.

Na začiatku 60. rokov dostal ponuku hrať v zahraničí a za honorár, o ktorom sa mu ani nesnívalo. Štefan Kvietik spomína: „S filmom Boxer a smrť som bol na filmovom festivale v írskom Corku. Po premietaní ma oslovil jeden britský filmový producent a ponúkol mi spoluprácu na jeho novom filmovom projekte. Nezaujímali ho moje upozornenia, že nie som herec na voľnej nohe, že mám fixný angažmán v divadle a podobne, chcel len vedieť za koľko. Placho a skôr položartom som poznamenal, že rád by som vlastnil auto Hillman Minx. Trochu čudne sa zatváril a pokračoval: „To si kúpite za diéty, ale koľko chcete za film?“ Neskôr som sa dozvedel, že tento pán navštívil aj Filmexport v Prahe a aj to, s akou informáciou odišiel – že v takom filme „náš“ herec nemôže hrať. A bolo po paráde,“ zaspomínal si Kvietik. Potom nasledovalo nespočetne veľa divadelných, televíznych, rozhlasových a filmových úloh. Herec Kvietik je neprehliadnuteľným hrdinom najmä vo filmovej tvorbe Martina Hollého, ktorý ho obsadil do snímok ako Prípad pre obhajcu (1964), Jeden deň pre starú paniu (1966), Medená veža (1970), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Kto odchádza v daždi… (1974) a Mŕtvi učia živých (1983). V 80. rokoch sa Štefan Kvietik predstavil v Jakubiskovej Tisícročnej včele (1983) ako Samo Pichanda a v jeho ďalšom filme Sedím na konári a je mi dobre (1989) ako kapitán Kornet. Medzi Kvietikove posledné filmové diela patrí Tábor padlých žien (1997) a televízny seriál Horská služba (1998).

Pri príležitosti jeho 70. narodenín bol ocenený prezidentom SR za zásluhy o rozvoj slovenského divadelníctva a filmového umenia a to Krížom prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa a v tom istom roku mu bol udelený aj Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia. Veľa zdravia do ďalších rokov majstre.