Oľga Šalagová sa narodila 3. júna 1944 v Trnave, ale ako sama už dávnejšie povedala, od narodenia je plnokrvnou Bratislavčankou. Túžba stať sa herečkou sa rodila už od detstva, pričom odhodlanie vydať sa práve touto cestou vyslovila ako piatačka základnej školy po návrate z liečebného pobytu. Odvtedy sa jej umelecké vlohy prejavili naplno. Organizovala večierky, režírovala programy, hrala na gitare, spievala. Azda preto jej jeden z lekárov začal hovoriť „naša herečka“. Po návrate domov vyhlásila, že chce byť herečkou.
Oľga bola najobsadzovanejšia herečka
Dlhé desaťročia patrila medzi najvýraznejšie a najobsadzovanejšie slovenské herečky. Keďže bola považovaná za jednu z najkrajších herečiek, často stvárňovala úlohy, ktoré podčiarkovali jej postavu a krásu. Stačí spomenúť filmy Slnko v sieti, Panna zázračnica, Tango pre medveďa alebo seriál Adam Šangala. Obľúbená herečka Oľga Šalagová bude má dnes 3. júna 80 rokov.
„Nebolo žiadne zdesenie, len mama povedala, no dobre, ako si vybrala tak bude, ale potom preto musíš urobiť všetko, pretože herec má svoje telo ako nástroj a to telo musí ovládať. To znamená, musíš chodiť na spev, na gymnastiku, na tanec, všetko toto musíš zvládnuť. Nevedela som čo ma čaká, lebo každý deň som mala nejaký krúžok, stále som kdesi cvičila, spievala, ale veľmi mi to pomohlo, lebo skutočne vďaka tomu som nikdy nemala žiadne herecké problémy,“ zaspomínala si na svoje umelecké začiatky Oľga Šalagová. Aj vďaka precíznej príprave ju po maturite na prvýkrát prijali na divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Štúdium herectva úspešne ukončila v roku 1965.
Herecká kariéra mala veľa postáv
Pred kamerou debutovala v roku 1962, keď ju po skončení prvého ročníka na VŠMU oslovil režisér Štefan Uher a ponúkol jej, aby si zahrala v dnes už kultovom filme Slnko v sieti. Išlo o prelomové dielo slovenskej kinematografie, ktoré naznačilo úplne nový smer vývoja, a preto právom je film považovaný za prvé dielo slovenskej novej vlny. Oľga Šalagová priznala, že bola aj prekvapená i potešená, keď jej ponúkli rolu v tomto filme, ale dvakrát sa jej do toho ísť nechcelo, pretože mala určité obavy z niektorých scén. „Viete, ešte nebola filmová tvorba u nás zabehaná, ale povedala som si, skúsim to. Štefan Uher bol neskutočne citlivý, inteligentný, veľmi jednoducho a v skratke mi povedal o čo ide. V tom čase ešte vo filmoch neexistoval bozk, boli sme v bikinách, to všetko bola novinka, to nebolo, kdežeby, takže to ma dosť odrádzalo,“ povedala o svojom filmovom debute. Napokon sa ale priznala, že bola rada, že si v tomto priekopníckom filme zahrala, hoci po ňom nasledoval niekoľkoročný dištanc z vtedajších politických kruhov.
Oľga Šalagová a Ivan Palúch
Pôsobila aj na divadelných doskách i na Ministerstve kultúry
Po skončení vysokej školy pôsobila jednu sezónu v bratislavskej Tatra revue. V roku 1968 dostala stále angažmán v Krajovom divadle v Nitre, dnes Divadlo Andreja Bagara, na doskách ktorého pôsobila do roku 1972. Následne sa stala členkou Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Od roku 1990 bola na voľnej nohe. Počas doterajšej kariéry nakrútila desiatky hraných filmov a televíznych inscenácii. Spomína na niektoré z plejády filmových postáv v snímkach ako Panna zázračnica (1966), Tango pre medveďa (1966), Volanie démonov (1967), či televízny triptych Adam Šangala (1972). Ďalšie herecké postavy stvárnila napríklad vo filmoch Hodina modrých slonov (1971), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Cesta ženy (1974), Tetované časom (1975), A pobežím až na kraj sveta (1979), Blúznenie srdca a rozumu (1997). Jej poslednou filmovou rolou bola krčmárka v rozprávke Martinko Klingáč (2004). Okrem herectva ako nestraníčka zastávala v rokoch 1995 – 1996 funkciu štátnej tajomníčky na Ministerstve kultúry SR. Gratulujeme!
