Sever Spiša je bohatý nielen na prírodné krásy, ale aj na kultúru. Už od dávnych stáročí sa na tomto území prelínali viaceré kultúry. Navzájom sa ovplyvňovali. Za posledných 1000 rokov na územie postupne prichádzali naši predkovia Sloveni, Poliaci, Nemci, ale neskôr aj Rusíni, či Židia. A v časoch Uhorska prichádzali na územie aj malé skupiny Maďarov, ktorých sem vyslali z Budapešti. Obec Lacková sa po prvý raz spomína v roku 1408. Aj počas stáročí si uchovala svoju jedinečnosť. Aj keď je obec malá napriek tomu vie ponúknuť veľa zaujímavosti, či veci zo súčasnosti. Okrem termálneho prameňa či známej kalvárie ponúka aj múzeum košikárstva a založila tradíciu kultúrneho podujatia pod názvom Lackovský košík, ktorý sa nedávno opäť konal a prilákal množstvo nadšencov ľudovej kultúry a najmä košikárstva.
Obec Lacková sa nachádza v okrese Stará Ľubovňa a je usadená v turisticky atraktívnom prostredí. Patrí do skupiny goralských obcí. V blízkom okolí sa nachádzajú najstaršie kúpele na svete, ktoré nepretržite poskytujú služby – Vyšné Ružbachy, famózny hrad Ľubovňa, nádherný skanzen pod hradom v Starej Ľubovni, či Pieninský národný park, alebo veľkolepý Nestwille park v Hniezdnom. Obec má v súčasnosti iba necelých 170 obyvateľov, a preto na organizovanie akéhokoľvek podujatia v obci je potrebná každá ruka a hlava. Podľa starostu obce Ing. Mareka Gallíka do obce bolo potrebné vrátiť život a tak zachrániť nielen stáročnú dedinu, ale aj dedičstvo predkov. Nie zbytočne sa dedinka pýši heslom „malá, ale sebavedomá“. Nebolo to tak dávno, keď v obci už nebol ani obchod, či krčma. Lacková však „vstala z popola“ a postupne naberá na svojej kráse. Z minulosti vieme, že v obci žili generácie vychýrených košikárov. Lackovčania sa postupne sťahovali preč a remeslo začalo upadať. Keďže v obci žije najstaršia generácia košikárov v podtatranskom regióne, zložená z niekoľkých päťdesiatnikov i sedemdesiatnikov, Lackovčania museli pružne reagovať. Zastavili úpadok remeselnej tradície a založili mimoriadne atraktívne podujatie Lackovský košík. Tradičné remeslo tak pokračuje ako odkaz predkov, a preto určite nezanikne, myslia si viacerí z obce. Lackovský košík je kultúrnym podujatím, na ktorom sa ľudia stretnú, vymenia si skúsenosti, predvedú záujemcom názorné ukážky tradičného košikárstva a to od zberu prútia až po pletenie nádherných košíkov pre rôzne príležitosti. Už od nepamäti chodili do dediny rôzni obchodníci a vykupovali lackovské koše i košíky, ktoré potom rozvážali ďalej po okolí a predávali. Niektoré sa dostali aj ďaleko za hranice. Bolo to v časoch, keď bol pletený košík, či noša na pole neodmysliteľnou súčasťou každého gazdovského domu. Bez košíkov sa nezaobišli ani mešťania v mestách, či rybári. Košíky slúžili k bežnému životu a boli ekologické. Po „dožití“ neznečisťovali prírodu.
Spev a tanec má svoj charakter
Spev a tanec bol pre obyvateľov Lackovej vždy prostriedkom, ako si po ťažkej práci na gazdovstve oddýchnuť. Zvyky a tradície Goralov z Lackovej a okolia sa dnes snaží pre ďalšie generácie zachovať folklórna skupina Lackovianka. Z histórie vieme, že Lacková nebola nikdy veľká dedina, ale zabávať sa v nej vždy vedeli. Veď zima bola dlhá. A aby nebolo otupno, tak si spievali a tancovali. V dedine majú svoje piesne, zvyky a aj kroj, ktorý bol akýmsi pasom, podľa ktorého vedeli Lackovčanov rozoznať. V súbore v súčasnosti pôsobí dostatok mužov a žien, ktorí spievajú nielen goralské, ale aj rusínske piesne známe predovšetkým na severe Spiša. Venujú sa aj príprave ľudových pásiem i zvyklostí ako pripomienku na ťažký život v krajine pod Vysokými Tatrami. V prezentácii súboru majú diváci možnosť vidieť tradičnú svadbu z Lackovej, čepčenie nevesty, či nového potomka pre zachovanie rodu. Folklórna skupina vystupuje výlučne v pôvodných krojoch, ktoré sú typické pre dediny Lacková, Nižné a Vyšné Ružbachy. Viaceré kroje majú viac ako 100 rokov. Sú nádherné. V minulosti používali kroje na bežné nosenie a tie viac zdobené boli na nedeľu do kostola.
Zaujímavosti Lackovej
Ako odkaz dedičstva predkov na obecnom úrade zriadili múzeum, kde je vystavená kompletná zbierka z histórie tradičného lackovského košikárstva aj s výstavou prútených ďalších prútených výrobkov i nábytku. Ak budete mať šťastie a prídete vo vhodnú chvíľu, potom vám miestni košikári ochotne vysvetlia aj ukážu svoje majstrovstvo. Lacková to nie sú iba košíky, ale aj okolie s nádhernou prírodou. Stačí vybehnúť na kopec a ako na dlani máte Vysoké Tatry, Tri koruny v Poľsku, či v diaľke hrad Ľubovňa. Vynikajúcim je aj minerálny prameň vhodný na liečbu nechutenstva. Pomáha aj pri nedostatku vápnika, chronických zápaloch dýchacích ciest, obličiek a močovodov. Pre dedinku neďaleko Starej Ľubovne je charakteristických viacero minerálnych prameňov. Vzácne vody si tu chodia naberať nielen domáci, ale aj obyvatelia okolia, či turisti. Za najvzácnejší, čiže najliečivejší patrí ten pod kalváriou, ktorý miestni nazývajú živou vodou. Voda má sladkokyslú chuť a dostatok bubliniek. Minerálne pramene sú významným prírodným bohatstvom severu Spiša. Podľa doterajšej lokalizácie je na území zachytených približne 80 prameňov s odlišnými chemickými zloženiami a aj s rôznymi účinkami na organizmus.
Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane
Lackovské košíky sa pletú z vŕbového prútia, ktoré košikári zbierajú okolo miestneho potoka a často idú aj k rieke Poprad. Prútiky režú neskoro na jeseň, keď už sú dozreté. Potom ich takmer tri hodiny varia až následne pletú do zvolených tvarov. Do práce boli zapojené celé rodiny najmä cez zimné večery. Koše v minulosti používali v každom dome a na každom gazdovstve. V košoch kysol chlieb, odkladali do nich bielizeň, zeleninu, ovocie, prevážali seno, drevo a aj uhlie. V 50. a 60. rokoch sa robili dokonca koše na smeti a výplety stoličiek a nábytkov. V minulosti do Lackovej často chodili priekupníci a košíky predávali až Čechách. O lackovských košíkoch vedeli široko – ďaleko. A boli i sú obľúbené.
