Svetlo sveta uzrel 13. januára 1928 v Malackách a zomrel 3. mája 2016 v Modre. Už ako dvanásťročný začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. V roku 1950 vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Dráhu profesionálneho herca začínal v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v rokoch 1952-1953. Do roku 1998 bol nepretržite členom Činohry SND v Bratislave.

Karol Machata disponoval nevšednou mierou talentu, ktorý využil v desiatkach divadelných a filmových rolí. Po prvých úlohách – inscenácie Sládkovičovej Maríny (1948), Jakuba v Laholovom Atentáte (1949) a Fortinbrasa v Shakespearovom Hamletovi (1950), ktoré stvárnil ešte ako študent, upozornil na seba stvárnenými postavami na divadelných doskách v Martine. Tam jeho titulné postavy Geľo Sebechlebský (1952) a Jánošík (1953) napriek hercovej mladosti zožali prenikavý úspech. Svoj talent predviedol v desiatkach divadelných a filmových rolí. Vynikol v Schillerových Zbojníkoch, Tylovom Krvavom súde a v Rostandovom Cyranovi de Bergerac. Karol Machata bol aj uznávaným predstaviteľom Shakespearovských postáv. Zažiaril v inscenáciách Veselé panie z Windsoru, Rómeo a Júlia, Hamlet, Kráľ Lear a nezabudnuteľné boli tiež jeho Čechovovské kreácie i účinkovanie v klasickom svetovom repertoári. Za množstvo svojich výrazných postáv vďačí aj slovenskej dramatike, predovšetkým autorom Petrovi Karvašovi, Štefanovi Králikovi, Leopoldovi Laholovi, Ivanovi Bukovčanovi, ale aj Jánovi Palárikovi.

Obohatil dejiny slovenského herectva

Kultivovaný prejav, ktorý si uchoval čaro spontánnosti najmä v komediálnych polohách, patrí k tomu najcennejšiemu, čím obohatil dejiny slovenského herectva. V rozhlasových hrách a pásmach vytvoril širokú škálu dramatických postáv s jemným zmyslom pre špecifikum rozhlasového herectva. V 60. a 70. rokoch 20. storočia ďalej úspešne stvárnil úlohy v Záborského Najdúchovi, v Millerovej Cene a Cyrana z Bergeracu v rovnomennej Rostandovej hre. Filmy, v ktorých hral, patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť (1957), Drevená dedina (1954), Dáždnik svätého Petra (1958), Prerušená pieseň (1959), Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962), Zločin slečny Bacilpýšky (1970), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Skrytý prameň (1973), Červené víno (1976), Soľ nad zlato (1982) a mnohých ďalších. Za svoje herecké umenie dostal množstvo cien, medzi inými Poctu ministerstva kultúry SR udelenú k jeho sedemdesiatym narodeninám. V roku 1967 získal titul Zaslúžilý umelec a v roku 1979 Národný umelec. Prezident SR Rudolf Schuster odovzdal 1. januára 2003 Karolovi Machatovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. V roku 2005 si prevzal cenu Nadácie Tatrabanky za celoživotné dielo v oblasti umenia. V roku 2008 sa stal laureátom Ceny OTO 2007 a zároveň bol uvedený do Siene slávy.

Smutný koniec veľkého herca

Karol Machata sa však postupne úplne stiahol do ústrania. A bolo to dávno pred odchodom z Bratislavy. Zlom nastal po smrti manželky Marianny, s ktorou mali nádherný vzťah a prežili spolu 58 rokov. Pod jej zdravotnými problémami a podlomenou psychikou sa podpísala tragédia, ktorú manželia spoločne prežili. V roku 2000 zomrel na pľúcnu embóliu ich mladší syn Stašek, ktorý mal iba 45 rokov bol vynikajúcim kameramanom. Tragédia silno ovplyvnila hercovu životnú cestu. Manželka Marianna z obrovského žiaľu ochorela, stratila zrak a po deviatich rokoch trápenia zomrela. „Bola to pre nás strašná rana. Manželka z toho žiaľu ochorela a ja som potom z divadla odišiel.“

Jedna z najvýraznejších osobností najstaršej generácie slovenských hercov Karol Machata býval v Bratislave pod Slavínom. Po smrti manželky a syna sa rozhodol, že svoj dom na Slavíne opustí. Z Bratislavy sa tak definitívne odsťahoval do Modry k druhému synovi, kde aj dožil svoj plodný život.