Narodil sa 15. augusta 1920 v Dolných Plachtinciach. Zaujímavé je, že z tejto dediny v okrese Veľký Krtíš pochádzajú takí umelci ako Július Pántik (†80), Štefan Kvietik (88) či Milan Kňažko (76).
V mladosti prešiel mnohými zamestnaniami ako robotník, cestár, dozorca na colnom úrade v Bratislave ap. Aktívne sa zúčastnil SNP. V rozhlase ho objavil Andrej Bagar a ponúkol mu miesto v martinskom Slovenskom komornom divadle, kde pôsobil ako herec v rokoch 1944 – 1948. V roku 1948 sa vrátil do Bratislavy a dostal angažmán na Novej scéne, kde bol až do roku 1951. Od roku 1951 sa stal členom Činohry SND. V rokoch 1952 – 1956 bol externým pedagógom VŠMU. Pre jeho umelecký rast mal veľký význam aj blízky vzťah s režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou. Spolupracoval aj s režisérom Jozefom Budským. Pozvoľna ho začali obsadzovať do úloh, ktoré ukazovali zložité charaktery, často vyvrheľov spoločnosti, zvláštnych až démonických osobností. Okrem divadla, televízie (napr. v hre Prípad jasnovidca Hanussena) a filmu bol Filčík skvelý aj v rozhlase. Nezabudnuteľný je jeho Osmijanko, ktorým uspával celé generácie detí. V roku 1963 dostal Cenu Československého rozhlasu. V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec. Filčík sa stal jedným z našich najvýznamnejších povojnových hercov, hoci jeho súkromie ostalo pre mnohých neznáme. Jeho pôvod zostal navždy tajomný. Ctibor Filčík pochádzal zo skromných pomerov, no pôsobil veľmi vznešene, jeho prejav a správanie boli vždy na úrovni. Hovorilo sa, že v skutočnosti mal aristokratický pôvod a údajne mal byť bol ľavobočkom majetného šľachtica. Dokázané je akurát to, že ukončil obchodnú akadémiu, pracoval ako dozorca na colnej a finančnej správe v Bratislave. Popritom účinkoval v ochotníckom súbore Štefánik a nahrával v Slovenskom rozhlase. Hlasom a prejavom zaujal divadelnú legendu Andreja Bagara(†65), ktorý mu ponúkol angažmán vo vznikajúcom martinskom divadle. Filčík tam pôsobil v rokoch 1944 – 1948.
Filčík bol obletovaný viacerými herečkami
Práve v Martine spoznal Máriu Kráľovičovú, ktorá tam prišla po druhej svetovej vojne ako mladá iba 18 ročná herečka. „My sme sa vlastne stále rozprávali o divadle, ‚röntgenovali‘ sme svoje postavy, aby sme sa im dostali pod kožu. Tiborovi (tak ho herečka oslovovala celý život.) dvorili všetky ženy v Martine, až zrazu prišla taká ‚šracka‘ Kráľovičová a tá im ho vyfúkla,“ priznala herečka so smiechom v televíznom dokumente Radosť zo života. „Filčík sa stal mojou prvou láskou. Takže som sa dostala pod dobré krídla a odvtedy sme spolu hrali stále. Bol mojím milencom, manželom, súrodencom… Na divadelných doskách sme sa milovali, nenávideli, až kým neodišiel na večnosť,“ vyznala sa Kráľovičová. Obaja herci sa neskôr dostali do divadiel v Bratislave.
Pôsobenie na Novej scéne a SND
A na Novej scéne spoznal Filčík ženu svojho života. Bola ňou pôvodom Češka, hoci známa ako prvá slovenská profesionálna režisérka. Magda Husáková Lokvencová bola prvá manželka vtedy len budúceho generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa a neskôr prezidenta Gustáva Husáka (†78). Vzali sa mladí v roku 1938 a v čase, kedy sa Lokvencová zoznámila s Filčíkom, mala s Husákom už dvoch synov. Herečka a astrologička Vilma Jamnická vždy tvrdila, že Lokvencová prevyšovala všetkých. Bola pôvabná a inteligentná, nadaná a ctižiadostivá, charizmatická osobnosť. Je však pravda, že Lokvencovej manželstvo nebolo ideálne, takže sa zblížila s Filčíkom. Veľmi jej pomohol najmä začiatkom 50. rokov, keď vo vykonštruovanom procese Gustáva Husáka uväznili a neskôr ho za buržoázny nacionalizmus odsúdili na doživotie. Lokvencovú vyhodili z divadla a zakázali jej tvoriť. Filčík napriek tomu ostal pri nej, staral sa aj o jej deti. Keď sa Husák vrátil z väzenia, naliehal na manželku, aby skoncovala s divadlom aj s Filčíkom. Odmietla a prišiel rozvod. Žiaľ, šťastie si milenci dlho neužili, pretože Magda Lokvencová zomrela v roku 1966 iba ako 49-ročná. Prežité útrapy sa zrejme podpísali aj pod jej zdravotný stav. Ctibor Filčík po jej smrti už nenašiel ženu, s ktorou by si tak rozumel. Ako hovorili divadelníci, prijal rolu vdovca, ktorým bol až do svojej smrti 21. novembra 1986. Pochovaný je v obci Pôtor.
Po reorganizácii divadla v roku 1951 napokon zakotvil na doskách Činohry SND. „Nešiel k divadlu preto, aby bol slávny, nikdy po sláve netúžil. Chcel sa zbaviť smútku. To bol lajtmotív celého jeho života aj práce,“ uviedol teatrológ Lajcha. Podľa Filčíkovej prvej veľkej lásky Maríny mal dva životy: jeden viditeľný a druhý pred verejnosťou skrytý. „Mám pocit, že on do svojej trinástej komnaty nikdy nikoho nevpustil,“ priznala. Údajne mal veľké problémy so spánkom. Čo ho trápilo a akí démoni ho prenasledovali, však nikdy neprezradil.
Filčíkov talent nepoznal dramaturgické ani žánrové obmedzenia. Jeho schopnosť balansu medzi herectvom racionálnych rozmerov a sýtych emočných kontúr dosiahla zenit v úlohe Goetza vo filozofickej dráme o spore dobra a zla Jeana Paula Sarta Diabol a Pán Boh (1965). Domáci i zahraniční kritici vyzdvihovali sugestívny výkon, v ktorom obsiahol tak filozofickú hodnotu textu, ako i komplikované citové zázemie postavy. Nebola to však iba táto kreácia, ktorá natrvalo zaradila Ctibora Filčíka do skupiny najvýznamnejších slovenských hercov našich storočných profesionálnych divadelných dejín.
