/ pokračovanie /
Dejiny Slovákov by boli neúplne a nemysliteľné bez dejín Slovákov žijúcich vo svete. Dnes Slovákov vypátrame takmer na všetkých kontinentoch. Jednoznačne najviac zahraničných Slovákov však nájdeme na severoamerickom kontinente. V minulosti Slováci masívne odchádzali z materskej krajiny a to z rôznych dôvodov. Medzi najvážnejšie dôvody patril maďarizačný útlak, sociálne a politické problémy.
Kongres Slovákov, ktorý si písal už číslo VIII. definitívne súhlasil so schválením spoločného štátu s Čechmi na princípe „rovný s rovným“. Prišiel 22. október 1915, ktorý sa dejín zapísal ako pamätný deň podpísania historicky prvej dohody, ktorá deklarovala vznik budúceho spoločného štátu na princípe federatívneho usporiadania. Neskôr, ešte v čase I. svetovej vojny, čelný predstaviteľ Slovenskej ligy v Amerike /SLvA/ Gustáv Košík prišiel s návrhom sformovania slovenských dobrovoľníckych zborov z radov slovenských vysťahovalcov v Amerike. V tejto súvislosti na IX. kongrese SLvA z februára 1916 rozhodli o vyslaní dvoch delegátov ligy do starej vlasti. Išlo o akúsi sondáž a osobné zistenia o situácii v Európe a najmä vzniku Česko – Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla v Paríži. V jej čele stál T.G. Masaryk a členom bol Milan Rastislav Štefánik. Rada sa stala vedúcim a najvyšším orgánom zahraničného odboja Slovákov a Čechov proti Rakúsko – Uhorsku, žaláru národov. Je zaujímavé, že po vstupe Spojených štátov do vojny v roku 1917 sa do oslobodzovacej akcie za osamostatnenie Čechov a Slovákov zapojili aj ženy. V USA vytvorili organizáciu Včielky, ktorej poslaním bolo vyvíjať aktivity formou rôznych zbierok v sociálnej oblasti.
Zbierka na oslobodenie Slovenska a posilnenie vplyvu SLvA
V máji 1917 SLvA zorganizovala masovú zbierku na podporu oslobodzovacej akcie za definitívne oslobodenie Slovenska spod okov Uhorska. Spolky a organizácie po celých Spojených štátoch prišli s myšlienkou založenia fondu. Na čele agitačného výboru stál slovenský kňaz Jozef Murgaš z Wilkes Barre. Vojnový fond vyzbieral do konca vojny jeden milión dolárov, čo v tom čase bola značná suma. V júli 1917 prišiel medzi amerických Slovákov Milan Rastislav Štefánik, ktorý bol vtedy vysokým dôstojníkom francúzskej armády. Jeho zámerom bolo získať slovenských a českých dobrovoľníkov na fronty I. svetovej vojny z radov neamerických občanov. V tom čase k väčšiemu vplyvu SLvA pomohlo aj to, že už mala viac ako 50 – tisícovú členskú základňu a zbierkou do Vojnového fondu dosiahla rovnocenné zastúpenie v novozaloženej Národnej rade Česko – Slovenskej. Rada vznikla v marci roku 1918 v Clevelande.
Príchod Masaryka do USA
Po vzniku rady prišiel do USA T.G.Masaryk, aby získal podporu USA pre myšlienku vzniku nového štátu Čechov a Slovákov. Vtedajší predseda Národnej rady Česko-Slovenskej našiel u amerických Slovákov podporu a nadšenie pre spoločnú myšlienku. Treba zdôrazniť, že medzi americkými Slovákmi naďalej pretrvávali isté pochybnosti i nedôvera z budúceho postavenia Slovákov v novom štátnom útvare. Masaryk sa 30. mája 1918 zúčastnil na porade v Pittsburghu, ktorú zvolali pobočky Národnej rady Česko-Slovenskej. Stretnutie malo za cieľ zaručiť pre Slovákov v budúcom štáte národné práva v zmysle Clevelandskej dohody. Na stretnutí budúci prezident ČSR ubezpečil zástupcov SLvA o autonómii Slovenska s tým, že Praha Slovensko nebude spravovať. Na stretnutí bol skoncipovaný text novej dohody, ktorá do dejín vstúpila ako Pittsburghská dohoda. Dňa 31. mája 1918 ju podpísali prítomní signatári a T.G. Masaryk ju podpísal ako prezident 19. mája 1919. Americkí Slováci, ktorých zastrešovala SLvA nemalým podielom prispeli k vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Na oltár vlasti položili značné finančné vklady, osobné podiely i svoje životy. / pokračovanie v budúcom čísle /
Pripravil Štefan Dlugolinský
