Poľský kniežací a magnátsky rod Zamoyski má svoje korene už v 14. storočí v obci Łaźnin v tzv. zemi łczyckej poľského kráľovstva. Adam z Łaźnina, ktorý bol poľský rytier, je vlastne prvý známy a označený za zakladateľa rodu Zámoyski. Jeho syn Tomáš z rodného majetku odišiel na východné územia a v roku 1447 si kupil v Haličskej Rusi dve obce – Wierzba a Zamośč. Na ceste zo Zamośča do Ľvova postavil vlastné sídlo a dal mu názov Starý Zamośč. A tak sa stalo, že si potomkovia Tomáša začali písať priezvisko podľa sídla majetku. V období delenia Poľska rodu Zamoyski priznali dedičný kniežací titul, ktorý bol „vylegitymovaný“, čiže potvrdený pri nových súpisoch šľachty v rokoch 1780 a 1820. Medzi najznámejších z rodu bezpochyby patril Ján Sariusz Zamoyski / 19. marec 1542 – 3. jún 1605 / Od roku 1565 pôsobil ako kráľovský tajomník. O desať rokov neskôr už pôsobil ako zástupca štátneho tajomníka a od roku 1578 ako hlavný kancelár. V roku 1581 bol menovaný za hejtmana poľského vojska. Ako hlavný veliteľ vojsk porazil v bitke pri Byczyne v roku 1588 habsburského arcivojvodu Maximiliána III., ktorý sa usiloval o poľskú korunu. Víťazná bitka je zaradená medzi strategicky významné v poľskej histórii a najdôležitejšia vo vojenskej kariére Zamoyského. Maximilian bol zajatý a vo výslednej zmluve z Bytomu a Będzina z roku 1589 sa museli vzdať všetkých nárokov na poľskú korunu. Samozrejme, že v ďalších pokoleniach rodu boli aj iné významné osobnosti starobylého rodu Zámoyski. 

Príchod Andreja Zámoyského na hrad Ľubovňa

Do Starej Ľubovne ako prvý z rodu prišiel Andrej Przemysław Zamoyski. Narodil sa  10. júla 1852 v Modrom paláci vo Varšave ako najstarší syn Stanislava Kostku Zámoyského. Rodičia okrem Andreja mali ešte ďalších 13 detí. Keď v roku 1835 otec rozdelil rodový majetok medzi svojich siedmich synov vznikli nové línie rodu. Stanislav Kostka ml. sa stal majiteľom Magnuszewa a Maciejowiec so zámkom v Podzamczu a zároveň predkom a zakladateľom línie Zamoyskych zo Starej Ľubovne. Neskôr jeho syn Andrej zdedil Maciejowce a zámok v Podzámczu. Majetok počas vlastníctva Andreja bol známy svojou škôlkou pre ovocné stromy, ktoré sa predávali v obrovskom množstve. Šľachtenie stromov prinieslo slávu pre Podzamcze a aj príjmy, čo Zamoyskému umožnilo zapojiť sa do veľkých spoločenských aktivít. Mladému grófovi sa v podnikaní darilo, a preto sa v druhej polovici 19. storočia začal zaujímať o región Spiša, ktorého časť bola 360 rokov zálohovaná Žigmundom Luxemburským poľskej korune. Do zálohu vtedy patrilo 13. spišských miest s mestami Stará Ľubovňa, Podolínec a Hniezdne spolu s hradom Ľubovňa. Na základe inzerátu v roku 1881 neváhal a kúpil od mesta Stará Ľubovňa hrad spolu s osadou Podsadek a dedinou Hobgart /dnešná Chmeľnica/. K panstvu patrili aj okolité lesy. Onedlho kúpil za 100 tisíc zlatých aj kúpele Vyšné Ružbachy, okolité pozemky a pozemky pri Podolínci, na Hraničnom i loveckú usadlosť v Mníšku nad Popradom. Po kúpe uvedených majetkov sa mladý gróf stal jedným z najväčších majetkových vlastníkov na Spiši. Po nadobudnutí majetkov si gróf začal písať celý titul nasledovne: gróf Andrzej Przemysłav Zamoyský, pán z Maciejowiec, Ľubovne, Ružbách a Mníška, nositeľ Radu sv. Juraja, bydlisko Podzamcze pri Maciejowiciach, Poľsko a hrad Ľubovňa, Československo.

Hľadanie vhodnej nevesty

So značným majetkom a postavením bohatého grófa Andrej začal po Európe hľadať primeranú nevestu. Nakoniec ju našiel a poriadne ďaleko od svojho domova. Pravdepodobne na niektorom šľachtickom bále sa zaľúbil do princeznej dvoch Sicílií, Karolíny de Bourbon, dcéry grófa Františka de Paul de Trapani a arcivojvodkyne Márie Isabel de Bourbon, vnučky Francesca I., kráľa dvoch Sicílii. Veľkolepá svadba sa konala v Paríži v roku 1885. Po svadbe sa mladomanželia rozhodli obývať priestory kaštieľa pod hradom Ľubovňa a tam aj vychovávali svoje deti. Andrej s manželkou sa zaslúžili o veľké oživenie kúpeľov Vyšné Ružbachy ako aj zviditeľnenie celého regiónu. Okrem podnikania boli manželia činný aj v rámci charity a inej pomoci ľuďom v núdzi. Na jeho pôsobenie v regióne obyvatelia severného Spiša spomínali ešte dlhé roky. Počas manželstva sa im narodilo osem detí.