Dejiny Slovenska sa začali odvíjať už v období paleolitu. Z historicky doložených prameňov vieme, že na naše územie sa dostali predovšetkým Kelti, ktorí sem prenikli už koncom 3. stor. pred Kristom. Kelti boli zruční remeselníci, predovšetkým kováči a hrnčiari, mali hrnčiarsky kruh, razili vlastné mince. Na našom území boli nájdené ich mince s nápisom Biatec a Nonnos.
Kelti si zakladali opevnené sídla – oppidá, ktorých pozostatky sa našli v Bratislave a Plaveckom Podhradí. Keltov z územia Slovenska vytlačili Rimania, ktorých jednotky prenikli hlboko do vnútrozemia západného a južného Slovenska (do Pomoravia, Považia, Pohronia a na Ponitrie). Najznámejšou historickou pamiatkou pobytu rímskych vojsk na našom území je historický nápis na skale v Trenčíne (Laugaritio) z rokov 179-180. Je pamiatkou na prítomnosť vojakov cisára Marca Aurelia pri potlačení Germánov. Rimania si budovali opevnenú hranicu svojej ríše – Limes Romanus, ktorá siahala na severe k Dunaju, preto sa naše územie stalo súčasťou Rímskej ríše. Z dejín je známe, že vojenské tábory Rimanov boli postavené na Devíne, v Rusovciach (Gerulata), v Iži pri Komárne (Brigetio). V týchto miestach sa našli napr. aj hlinené kocky, ktoré rímski vojaci s obľubou hrávali.
Príchod Slovanských kmeňov
Od konca 4. storočia začali z dôvodu sťahovania národov prenikať do Karpatskej kotliny slovanské kmene. V 6. storočí ich ohrozovali Avari. Historicky prvý štátny útvar, ktorý sa rozprestieral na území dnešného Slovenska, bola Samova ríša, založená franským kupcom Samom. Samo porazil franského kráľa Dagoberta a zbavil Slovanov závislosti od Franskej ríše. Samova ríša existovala v rokoch 623 až 658. Po Samovej smrti sa ríša rozpadla. Koncom 8. storočia vojsko franského cisára Karola Veľkého definitívne Avarov porazilo.
Veľkomoravská ríša alebo ríša Slovenov (833 – 907)
Veľkomoravská ríša, významná v dejinách Slovenska, vznikla v roku 833 spojením dvoch kniežatstiev – nitrianskeho a moravského. V Nitre vzniklo v 8. storočí kniežatstvo, ktoré spravoval knieža Pribina a už v roku 828 dal Pribina vysvätiť v Nitre kresťanský kostol. V roku 833 moravský vládca Mojmír vyhnal knieža Pribinu z Nitry a spojil obe kniežatstvá. Pribina sa neskôr usadil pri Blatenskom jazere aj so synom Koceľom. Spojením kniežatstiev Nitra a Morava vznikla Veľkomoravská ríša. Jej najväčším nepriateľom bola Franská ríša. Vláda Mojmíra sa skončila v roku 846, kedy ho nahradil knieža Rastislav. Tlaku zo západu sa pokúšal čeliť povolaním vierozvestcov Cyrila (Konštantína) a Metoda z Byzantskej ríše (863). Cyril a Metod výrazne ovplyvnili dejiny a pokrok našich predkov, keď na naše územie priniesli kresťanstvo, bohoslužobné knihy preložené do staroslovienčiny, preklad Svätého Písma schváleného pápežom Hadriánom II. v roku 868 a nové písmo– hlaholiku. Spoločne zakladali kláštory a školy. Najvýznamnejším obdobím v dejinách Veľkej Moravy bolo obdobie vlády kniežaťa Svätopluka (870 až 894). Moci sa ujal zradou svojho strýka Rastislava, ktorého vydal Frankom. Tí Rastislava uväznili a oslepili. V roku 871 zajali Frankovia aj Svätopluka, no Moravania sa proti nim vzbúrili pod vedením kňaza Slavomíra. Svätopluk potom Veľkomoravskú ríšu vnútorne upevnil a rozšíril jej územie. V roku 890 boli k Veľkej Morave pripojené aj Čechy, Sliezsko, Lužica a Panónia. Po Svätoplukovej smrti v roku 894 sa vlády ujal jeho syn Mojmír II. V roku 895 sa od Veľkej Moravy odtrhli Česi, ríša sa oslabovala vnútornými bojmi kniežat o moc a tiež útokmi Frankov a Starých Maďarov. Posledný panovník Svätopluk II. zahynul v bitke s Maďarmi v roku 906 pri Tate. Po roku 907 sa už Veľkomoravská ríša v histórii nespomína, v tomto roku boli starí Maďari porazení bavorskými vojskami a usadili sa v Podunajsku.
Slovensko sa stalo súčasťou Uhorska (1000 – 1918)
Územie Slovenska sa po páde Veľkej Moravy postupne stávalo súčasťou vznikajúceho uhorského štátu, ktorý založil v roku 1000 Sv. Štefan. Sv. Štefan bol od roku 995 údelným kniežaťom. V 12. storočí bolo obnovené Nitrianske biskupstvo (založené v roku 880) a tiež aj prvý kláštor na Slovensku – na vrchu Zobor v Nitre (z rokov 1111-1113 sa zachovali v histórii nášho územia najstaršie originály listín). V Nitre pôsobili aj mnísi Svorad – Ondrej a Benedikt, ktorí boli v roku 1083 vyhlásení za prvých uhorských svätých v našich dejinách. V roku 1150 prichádzajú na územie Slovenska prví nemeckí osadníci a zakladajú svoje lehoty na Spiši, v okolí Banskej Štiavnice a v Gelnici. Nemeckí osadníci priniesli na naše územie vyspelejšiu techniku dolovania a prešli od povrchovej ťažby k hlbinnej. V druhej polovici 13. storočia sa začal boj o moc medzi veľmožmi. Najväčšiu slávu získal Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ovládol väčšinu územia Slovenska. Nazývali ho aj „pán Váhu a Tatier“. Z tohto obdobia pochádza v dejinách najstarší písomný záznam slova „slovenský“ a to v listine cirkevného hodnostára v Kláštore pod Znievom z roku 1294. V tomto období sa obnovovali aj hrady, dovtedy drevené sa prestavovali na kamenné. Bolo to najmä z obranných dôvodov, pretože na Slovensko v roku 1241 prenikli z ázijských stepí Tatári. V roku 1301 smrťou Ondreja III. vymrela dynastia Arpádovcov. Odvtedy sa v Uhorsku striedali cudzie dynastie. Kráľ Ľudovít I. Veľký z dynastie Anjouovcov podporoval rozvoj miest, baníctvo a obchod. V roku 1381 udelil Slovákom žijúcim v meste Žilina rovnaké práva v zastúpení v mestskej rade, ako mali dovtedy Nemci (Privilegium pro Slavis). V 15. storočí sa na kráľovský trón dostal najbohatší šľachtic v Uhorsku – Matej Korvín. Porazil na istý čas Turkov, zreorganizoval krajinu, udeľoval privilégiá najmä Valachom, kočovným pastierom z Rumunska (pozostatkami ich osídľovania sú napr. aj zdomácnené slová bryndza, valaška, bača), podporoval banské mestá. V roku 1467 založil v Bratislave v dejinách prvú univerzitu na našom území – Akadémiu Istropolitanu.
Turci na Slovensku (1526 až začiatok 18. storočia)
V roku 1526 v bitke pri Moháči turecké vojsko porazilo uhorského panovníka Ľudovíta II., ktorý sám zahynul pri úteku z bojiska. Kráľovské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku. Na trón zasadol nový panovník – Ferdinand I. Habsburský. Turci prenikli na územie Slovenska v roku 1530 a zotrvali na ňom takmer 150 rokov. Plienili a pustošili krajinu, dobýjali hrady, obsadzovali mestá, brali obyvateľstvo do otroctva (odvliekli takmer 80 000 ľudí). V tom čase vznikli strážne veže – vartovky, ktoré dávali obyvateľom signál ohňom pred blížiacimi sa tureckými nájazdami. Obyvatelia často utekali, a tak sa menilo aj jeho národnostné zloženie. Turecké vojsko, ktorému velil veľkovezír Kara Mustafa, porazili v roku 1683 poľský kráľ Ján Sobieski a knieža Karol Lotrinský pri Viedni. Podpisom Karlovackého mieru v roku 1699 sa skončilo obdobie tureckého panstva v histórii Uhorska.
Habsburská ríša (16. – 18. storočie)
Od roku 1526 vládla na našom území nová dynastia – Habsburgovci a spolu s ich príchodom sa šírili aj myšlienky humanizmu. Začali vznikať prvé školy v histórii Habsburskej ríše – mestské, kolégiá, gymnáziá a akadémie. V Trnave vznikla v roku 1635 univerzita vedená jezuitmi, v roku 1660 vznikla univerzita v Košiciach. Keďže Habsburgovci boli katolíci, nútili obyvateľov aj šľachtu vyznávať ich vieru. Preto sa v období 16. a 17. storočia postavili proti šíriacej rekatolizácii mnohí protestanti a začali sa krvavé protihabsburské povstania. Začiatkom 18. storočia po definitívnej porážke Turkov si Habsburgovci upevnili svoju moc. V roku 1713 prijal cisár Karol VI. Pragmatickú sankciu, dokument o nedeliteľnosti ríše a práve žien vládnuť ako kráľovné. Na dvore vo Viedni v tom čase pôsobil najvýznamnejší Slovák v histórii 18. storočia, Matej Bel, ktorého nazvali aj „veľká ozdoba Uhorska“. Rodák z Očovej bol polyhistor, vedec, filozof, člen Britskej kráľovskej spoločnosti. Jeho najvýznamnejšie dielo je Notície – historické a zemepisné vedomosti o novom Uhorsku, kde zhromaždil vtedajšie komplexné poznatky o krajine. Pri jeho práci mu pomáhal kartograf Samuel Mikovíni, ktorý zakresľoval mapy.
Reformy Márie Terézia a Jozefa II.
Habsburská centralizácia vyvrcholila za vlády Márie Terézie (1740-1780) a jej syna Jozefa II. (1780-1790). Obaja zaviedli v Habsburskej ríši mnohé prospešné reformy, zlepšili školstvo, hospodárstvo, súdnictvo. Mária Terézia podporovala na území Slovenska manufaktúry (napr. v Holíči, Šaštíne, Bernolákove), zavádzala pestovanie nových plodín – napr. zemiaky, kukuricu, tabak. Mária Terézia sa postarala o reformáciu školstva, odstránila mučenie a súdy nad čarodejnicami, zaviedla tzv. tereziánsky urbár – súpis majetku a povinností poddaných. V Banskej Štiavnici v roku 1763 založila Banskú akadémiu, prvú vysokú školu tohto druhu v Uhorsku. Jej syn Jozef II. pokračoval v reformách. V roku 1781 vydal Tolerančný patent, ktorým zaručil náboženskú slobodu pre všetkých obyvateľov, v roku 1785 zrušil v Uhorsku nevoľníctvo (úplné pripútanie poddaného k zemepánovi a jeho pôde) a zaviedol povinnú školskú dochádzku.
Bitka pri Slavkove
Koncom 18. storočia ovplyvnil dejiny Európy francúzsky cisár Napoleon, ktorý so svojim vojskom prenikol aj na naše územie. V decembri 1805 sa po jeho víťazstve pri Slavkove na Morave (bitka troch cisárov, v ktorej porazil rakúsko – ruské vojská) podpisoval v Bratislave mier medzi ním a Habsburgovcami. V novej vojne v roku 1809 boli Habsburgovci porazení, francúzski vojaci vyhodili do povetria hrad Devín, z ktorého je odvtedy len zrúcanina.
