Michalovce a ich okolie boli pre svoju priaznivú polohu a surovinové zdroje vyhľadávané a osídľované od paleolitu po stredovek. V období mladšej doby bronzovej, ktorá znamenala vrcholné obdobie v spracovaní bronzu ako civilizačného kovu, bola táto oblasť pravdepodobne severovýchodným centrom v rámci karpatskej kotliny a spolu s južným Potisím mala podstatný podiel pri stykoch s mimokarpatskými oblasťami.
Dejiny Michaloviec ovplyvnila významne prítomnosť Keltov a neskôr obdobie rímskych vplyvov. Archeologické výskumy potvrdili zakladanie sídlisk v tomto území i v dobe sťahovania národov v 6.storočí Slovanmi. Nedostatok písomných správ o Michalovciach z obdobia ranného feudalizmu nahrádzajú archeologické nálezy v 9.- 11. storočí v lokalite Michalovce – Hrádok, ako i nález základov najstaršej architektúry na terajšom Kostolnom námestí.
Najstaršie pramene o histórii mesta
Doteraz najstaršia písomná zmienka sa viaže k r. 1244, kde sa Michalovce spomínajú ako osada – possessio Mihal. V listine z r.1258 sa Michalovce spomínajú ako praedium Mihal, čo znamená stredisko panstva. Priaznivá poloha Michaloviec na brehu Laborca a križovatke ciest, pomohla prerásť dedine v mesto. Stalo sa tak pravdepodobne v 13. storočí, lebo už v roku 1290 sa spomína v Michalovciach fara a kostol zasvätený p. Márii. V tom istom roku sa spomínajú už aj 4 mlyny a v r. 1335 pri miestnej fare aj latinská škola s vlastnou budovou. K najstaršej časti – Slovenskej ulici pribúdajú ďalšie osady a majere. V druhej polovici 13. storočia prichádzajú do mesta nemeckí osadníci. O stále významnejšom postavení Michaloviec ako prirodzeného strediska hospodárskeho, spoločenského života v 14. storočí hovoria záznamy ako z r. 1346 – právo mýta, v r. 1374 sobotné trhy a od r. 1399 výročný jarmok. Prvý záznam o Michalovciach ako oppidum (mesto) je datovaný v roku 1416, ďalším významným krokom hospodárskeho rozmachu bolo udelenie práva dvoch výročných jarmokov v r.1449. Pre rozvoj obchodovania mal význam dobrý stav komunikácií a preto v r.1441 dochádza k sprechodneniu močarísk a k výstavbe mosta cez rieku Laborec.
Mesto bolo významným trhovým miestom Zemplína
V 15. storočí sa Michalovce stali najvýznamnejším hlavným trhovým strediskom z 12 mestských sídiel rozložených na východoslovenskej nížine. Centrum mesta bol hrad – sídlo feudálnej rodiny Sztárayovcov, ktorí takmer 7 storočí ovládali mesto a podvihorlatskú oblasť. Prvý cech, a to ševcovský, bol v Michalovciach založený v roku 1651. V r.1674 pribudli ďalšie cechy – krajčírsky, gombičkársky, kožušnícky a v r. 1698 cech čižmárov a mäsiarov. Mesto Michalovce je možné charakterizovať ako zemepánske. V rámci zemplínskej župy sa stali centrom 4. slúžkovského okresu a od roku 1773 niesol názov michalovský. Pomerne plynulý vývin do polovice 16. storočia vystriedalo až do začiatku 18. storočia obdobie stagnácie a úpadku. Na konci tohto neblahého obdobia zaniklo 65 osadlostí aj hrad. V 17. storočí ho nahradili prestavbou na renesančný kaštieľ.
Barokovo-klasicistický kaštieľ
Kaštieľ je do dnešných dní zachovaným bývalým sídlom šľachtickej rodiny Sztárayovcov. Patrí k najcennejším historickým architektúram na území Michaloviec. Budovy komplexu kaštieľa sa nachádzajú v priestore pôvodne stredovekého hradu. Už v období renesancie prestavali využiteľné časti tejto kamennej architektúry na pohodlnejšie sídlo kaštieľneho typu. Počas barokovej prestavby v 18. storočí bolo pristavané prvé poschodie i veže k čelnej fasáde, zhotovili sa aj nové schodištia. Na začiatku 19. storočia, počas poslednej veľkej prestavby – klasicistickej, staviteľ H. Koch pristaval prízemné bočné krídla, čím kaštieľ dostal pôdorys nepravidelného písmena U, vytvoriac tak tzv. čestné nádvorie (cour d’ honeur). Sztárayovci vlastnili michalovský kaštieľ nepretržite od polovice 18. storočia do roku 1944. S kaštieľom sú späté rozličné legendy – napr. o tajomnej podzemnej chodbe či o bielej pani. V 19. storočí blízko kaštieľa postavili objekt honosnej koniarne s bytmi pre služobníctvo po stranách. Neskororenesančná budova tzv. starého kaštieľa, situovaná v parku, bola postavená približne v polovici 16. storočia. Pôvodne slúžila na obytné účely ako samostatný kaštieľ, resp. kúria, neskôr sa začala využívať na hospodárske účely – sídlila tu aj správa sztárayovského majetku. Dnes je sídlom Zemplínskeho múzea.
Ďalšie zaujímavosti o meste
Výrazný rozvoj mestu prinieslo znova až obdobie 19. storočia. V roku 1828 tu pracovalo 49 remeselníckych dielní, ktoré zastúpili všetky druhy (22) remeselnej výroby licenčne vykonávaných na Zemplíne. V okolí Michaloviec bolo do roku 1874 niekoľko priemyselných podnikov miestneho významu (škrobárne, liehovary, mlyny, tehelne) s malým počtom pracovných príležitostí. Pre rozvoj výroby a podnikania malo značný význam vybudovanie železničnej trate Michalovce – Medzilaborce v r.1874, ako i vybudovanie Prvej Uhorsko – holičskej dráhy v roku 1871. Tak vznikli ďalšie potravinárske a priemyselné závody – pivovar, dve tehelne a parný mlyn. Sprievodným javom 18. storočia bola nezamestnanosť a odchod hlavne roľníkov za prácou do baní v USA, Belgicku a Francúzsku. Charakter prevažne poľnohospodárskeho mesta, ktoré mali Michalovce do obdobia roku 1945, zmenil značný počet novovzniknutých priemyselných podnikov po roku 1945. V 50 – 60tych rokoch 20. storočia pribudli závody na spracovanie poľnohospodárskych produktov, textilu, strojárske a stavebné podniky. Dnešné moderné Michalovce sú domovom takmer 40 tisíc obyvateľov. Stali sa centrom vzdelanosti, obchodu a turistiky na Zemplíne. Okrem stredných škôl s viac ako 40-ročnou tradíciou sú tu etablované pobočky štyroch vysokých škôl. Blízko mesta sa rozprestiera druhá najväčšia vodná plocha Slovenska Zemplínska šírava, ktorá vďačí za jedinečné klimatické pomery svojej geografickej polohe. Je známa najväčším počtom slnečných a tropických dní v roku. Michalovce sú perlou Zemplína.
