Dolnooravská obec Kraľovany je známa svojou osobitou polohou. Síce predstavuje vstupnú bránu do oravského regiónu, no leží mimo prirodzenej oblasti Oravy, medzi pohoriami Malej a Veľkej Fatry. Vznikla ešte v 14. storočí na významnej obchodnej križovatke Oravy, Liptova a Turca.
Prvá písomná zmienka o už jestvujúcej osade pochádza z roku 1363. „Funkcia obce vychádzala vždy z jej polohy. Za veľmi dôležité považovali Kraľovany už Thurzovci, ktorí často využívali cestu z banských miest hore Oravou do Poľska na vývoz surovín. Tiež tu zriadili mýto a vyberali poplatky od pltníkov. Veľké výnosy mali aj zo svojho hostinca, ktorý sa tu nachádzal. Počas celého roka sa v ňom zastavovali pltníci, kupci i drevárski robotníci. Obyvatelia obce boli neustále ohrozovaní živelnými pohromami. Niekoľkokrát zažili ničivé povodne, ktoré im spôsobili veľké škody. Problémy mali aj v zimnom období s ľadovými povodňami. Bojovali rôznymi spôsobmi. Na pravej strane Váhu postavili hrádzu, neskôr zriadili aj protipovodňovú komisiu. Kraľovany vo svojej histórii zažili veľký rozmach a počet obyvateľov vzhľadom na pribúdajúce voľné pracovné miesta, ktoré so sebou vo významnej miere priniesla industrializácia, v priebehu desaťročí neustále stúpal. Bola to dôležitá križovatka vodných, železničných aj vicinálnych ciest. V súčasnosti má počet obyvateľov dlhodobo klesajúci charakter. Na prilákanie mladých rodín obec plánuje realizáciu nového územného plánu, aby sa mohla začať výstavba nových rodinných domov.
Pltnícke tradície si v obci pripomínajú kultúrnym podujatím
Spomienkou na celé stáročia trvajúcej pltníckej tradície v okolí obce Kraľovany ležiacej na sútoku Oravy a Váhu sú dnes už len dvaja pltníci v erbe samosprávy. Obec už pltníctvom nežije, je to len otázka niekdajšej histórie. Každoročne si pltníctvo pripomínajú aspoň tradičným podujatím Pltnícky deň, na ktorom okrem iného spustia po vode jednu plť, aby obyvatelia videli, ako to kedysi fungovalo. Iným spôsobom sa pltnícke tradície zatiaľ nesnažia oživiť. Význam by to malo len z hľadiska turizmu, no podobnú činnosť už na Orave existuje. Spustiť plť na vodu nie je v Kraľovanoch jednoduché. V súčasnosti je to totiž pre nižšiu hladinu rieky Orava problém. Pri organizácii podujatia musia vždy dopredu zavolať správcom Oravskej priehrady, aby na potrebný čas zvýšili prietok vody. Potrebujú, aby sa v mieste, kde sa Orava vlieva do Váhu, zvýšila hladina rieky. Inak by sa plť mohla zachytiť o skaly. Oravci sa v minulosti živili najmä pltníctvom, rybolovom či prácou s drevom. Oravskí obyvatelia zvážali na pltiach hlavne drevo, ale aj rôzny iný tovar práve do Kraľovian, kde sa nachádzala hlavná pltnica oravských pltí a tiež tu prebiehala prekládka tovarov na plavbu po Váhu.
Obyvatelia žijú v zimných mesiacoch bez priameho slnka
Dolnooravská obec Kraľovany je slovenským unikátom. V zimných mesiacoch sú jej obyvatelia bez priameho slnečného svetla. Lúčom slnka totiž bráni preniknúť do doliny vysoký kopec Kraľovianska kopa. S podobným problémom sa borí aj nórska dedina Rjukan. Slnko prestáva nad Kraľovanmi svietiť v závere novembra a ukáže sa vždy až v druhej polovici januára, aj to len v niektorých lokalitách a na niekoľko minút denne. Aj krátka chvíľa pomôže a človek hneď ožije. Určite, že život v niekoľkotýždňovom tieni na psychike nepridá, no obyvatelia si už zvykli. Nórsku samosprávu Rjukan chce obec osloviť a nadviazť s nimi spoluprácu. Radi by tam vycestovali alebo by mohli prísť aj oni k nám, myslia si v samospráve obce. Majú s nimi niečo spoločné, určite by našli spoločnú reč, myslí si starosta obce pán Had. Okrem Nórska sa dedina s obdobným problémom nachádza aj v Taliansku. Slováci by vďačne privítali rady, ako sa s nezvyčajným prírodným úkazom vyrovnať. V nórskej obci, ktorá leží v hlbokom údolí, si s ním poradili po svojom. Na vrch oproti slnku umiestnili veľké zrkadlá, ktoré odrážajú slnečné lúče priamo k obyvateľom. „Stálo ich to približne 650.000 eur. Toto riešenie je na naše pomery nereálne,“ doplnil starosta Kraľovian.
Zatopený lom s tyrkysovou vodou láka ľudí zo širokého okolia
Slovenské Plitvické jazerá, aj takto mnohí volajú zatopený kameňolom v miestnej časti Kraľovian – Rieke. Nielen domáci, ale aj turisti z rôznych kútov Slovenska či zo zahraničia ho vyhľadávajú na kúpanie, potápanie a relaxovanie najmä vďaka čistej a tyrkysovej vode i pohľadu na okolité horské svahy. Veľa ľudí sa nesprávne domnieva, že lom patrí už do územia obce Šútovo v Martinskom okrese. Často toto miesto potom nesprávne nazývajú ako Šútovské jazero. Stáva sa to asi preto, že sa nachádza bližšie ku Šútovu, avšak katastrálne patrí do Kráľovian. Hlavnou prioritou kraľovianskej samosprávy je oživiť a skultúrniť túto časť obce. I keď v súčasnosti je kúpanie v tejto lokalite povolené len na vlastné riziko, v budúcnosti by to mohlo byť oficiálne prírodné kúpalisko. Jazero má obrovský potenciál, ľudia sa tam chodia pozerať aj mimo sezóny, v lete je to tam úplne preplnené.
