Nikto presne nevie koľko národov prešlo dolinou Popradu. Jedno je však isté. Malebný kraj niekomu učaroval až tak, že sa rozhodol zostať a pod malebnými Tatrami aj trvalo žiť.
Poloha mesta
Kežmarok leží v tieni Vysokých Tatier a Levočských vrchov. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy i lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom a tehliarskej hliny v oblasti potoka Biela voda. Rozloha katastra mesta je 839,5 km². Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom smrekov, borovic, smrekovcov, borovíca čiernych, javorov, jarabín, vŕb a ďalších drevín. Nachádzajú sa tu aj vzácne a chránené druhy viacerých rastlín akými sú snežienka, spišský šafran,poniklec, veternica hájna a ďalšie druhy. Zo živočíšstva sú to: sýkorky a drozdy, zajace, srnčia zver, jelenia a diviačia zver, veverica a líška. V posledných rokoch sa hojne vyskytuje aj bobor riečny.
Mesto a hrad
Dobytie a vyplienenie Kežmarku husitskými vojskami v roku 1433 bolo dôvodom postavenia mestského hradu, ktorý od samého začiatku neslúžil mestu, ale stal sa jeho nepriateľom na takmer 250 rokov. Majitelia hradu mešťanom upierali ich práva. Kežmarčania sa nakoniec vykúpili a mesto začali opäť zveľaďovať. Viac ako sedem storočí existencie bývalého kráľovského mesta sa odrazilo aj v jeho architektúre, ktorá obsahuje románsky, gotický, renesančný i barokový stavebný sloh. Zvláštnosťou je námestie vidlicového tvaru. V strede dominuje pôvodne gotická radnica, po požiari v roku 1515 prestavaná na impozantný renesančný objekt. Renesancia zanechala súčasníkom aj najstaršiu spišskú zvonicu. Medzi význačné stavby patria aj dve národné kultúrne pamiatky – drevený evanjelický artikulárny kostol z roku 1717 postavený bez jediného klinca a evanjelické lýceum z roku 1775 s unikátnou 150 tisícovou stredoeurópskou zbierkou školských kníh a tlačív. V lýceu v minulosti študovali významní slovenskí dejatelia. Architektonickou zvláštnosťou je aj evanjelický kostol v novobyzantskom slohu z konca 18. storočia s mauzóleom Imricha Thőkőlyho majiteľa hradu a a vodcu neúspešného protihabsburského povstania. Významnou dominantou mesta je rímskokatolícky kostol sv. Kríža, ktorý sa svojimi rozmermi zaraďuje medzi najväčšie na Slovensku. Chrámu z konca 15. storočia udelil pápež Ján Pavol II. v roku 1998 titul Basilica minor. Pri kostole existovala už v 14. storočí mestská škola. Kežmarok je nástupnou stanicou do Vysokých Tatier, kde ojedinelá príroda poskytuje okrem turistiky aj možnosti rôzneho športovania. Kežmarok je jednou z významných mestských pamiatkových rezervácií Slovenska a centrom kultúrneho života i turistického ruchu podtatranskej oblasti.
