Kamenný hrad nad riekou Poprad postavili koncom 13. storočia ako pohraničnú pevnosť. Spoločne s hradmi Ľubovňa, Zborov a Dunajec v Nedeci tvorili sieť pevností chrániacich severné hranice Uhorska. Zoznam vlastníkov obce a hradu je dlhý a často sa menil. Výraznú stopu v Plavči zanechali bratrícke vojská, ktoré na Spiš dorazili po veľkej bitke pri českých Lipanoch v polovici 15. storočia. Veliteľom bratríkov bol Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý v Uhorsku hájil práva neplnoletého kráľa Vladislava Pohrobka. Z Jiskrovho vojska dezertovalo veľa vojakov a veľká časť sa osamostatnila pod velením Petra Aksamita. Za sídlo si vybral neveľký strážny hrad Plaveč, ktorý významne opevnil. Majiteľmi panstva boli takmer 50 rokov aj Zápoľskovci, ktorí pôdorys hradu rozšírili o renesančné opevnenie.
Hrad bol svedkom vyplatenia zálohu
Na hrade Dunajec v roku 1412 bolo vyplatených 37 tisíc českých strieborných širokých grošov medzi vyslancom poľského kráľa Vladislava Jagelonského a uhorským zástupcom kráľa Žigmunda, podkomorníkom Petrom Schwarzom z Lomnice. Mala to byť dočasná pôžička na vojnu, počas ktorej dal do zálohu kráľ Žigmund Luxemburský 13 spišských miest, hrad Ľubovňu, mestá Podolínec, Hniezdne a Starú Ľubovňu. Dnes vieme, že záloh trval neuveriteľných 360 rokov.
Nový majiteľ hradu Dunajec
V roku 1505 získal majetky od Hajtovky až po Sulín šľachtic Michal Horvát z Lomnice. Jeho predkovia pochádzali zo starého chorvátskeho rodu Kisevič z mesta Gradac. Rodina do Uhorska utiekla pred osmanskou inváziou na Balkáne a začala používať priezvisko Horvát. Michal bol najskôr kastelánom na hrade Orava a keďže bol majetný Zápoľskovcom požičal na kúpu oravského hradu značnú časť peňazí. Za verné služby a nezištnú pomoc získal od manželky Štefana Zápoľského dar v podobe plavečského panstva. Odvtedy sa nechal titulovať „dedičným pánom hradu Plaveč“. Neskôr jeho potomkovia odvodili svoje priezvisko od maďarského názvu hradu – Palocsay. Na začiatku bolo rozhodnutie Michala Kiseviča Horváta z roku 1589 kúpiť nové rodinné sídlo. Za 20 tisíc rýnskych zlatých kúpil od Alberta Laského hrad Dunajec aj so všetkými príslušnými majetkami. Kúpnopredajnú zmluvu potvrdil cisár Rudolf II. v Prahe 1. mája 1594. Horvátovci získali aj mestečko Nedeca, obce Fridman, Spišské Matiašovce, Tribš, Jurgov, Veľkú Rovňu a Novú Belú, majere Falštín, Stráňany, Durštín, Malý Durštín. K majetku patrili aj rozsiahle pasienky až po úpätie Belanských Tatier. Neskôr sa stali aj majiteľmi Lendaku a na istý čas aj Červeného Kláštora. Hrad nad riekou renesančne prestavali a dali mu dnešnú podobu. Neskôr sa od Michala Horvátha Kiseviča vyvinuli dve vetvy rodu. Jednou boli Palocsayovci na hrade Dunajec a druhou Palocsayovci na hrade Plaveč. Po smrti bezdetného grófa Alexandra, z rodu Kisevič – Horváth – Palocsay v roku 1856, majetky prešli do vlastníctva rodiny Šalamon.
Poslední majitelia hradu Dunajec v Nedeci
Pohnuté udalosti po I. svetovej vojne a delenie Rakúsko – Uhorskej monarchie určili v roku 1920 pričlenenie časti palocsayovského majetku spolu so slovenským etnikom do Poľska. Poslednou vlastníčkou hradu v Nedeci bola grófka Ilona Bethlen Šalamon, ktorej manželom bol barón Gejza Alapi Šalamon. Spolu mali štyri deti a hrad užívali až do roku 1945. Neďaleko hradu Dunejec je umiestnený aj súkromný cintorín predkov rodu Šalamon. Ich syn Gejza Alapi Šalamon ml. žil v malom kaštieli v Plavči až do konca II. svetovej vojny a bol známy ako mecenáš, ktorý ochotne pomáhal v okolitých obciach bývalého rodinného panstva. Za svojho života nechal postaviť poľovnícku horáreň v Malom Lipníku, ktorá bola nedávno prenesená do skanzenu pod hradom Ľubovňa. Gejza Alapi ml. zomrel v Košiciach v roku 1981 ako slobodný i bezdetný a tak táto vetva rodu vymrela po meči. Po dlhých rokoch boli jeho ostatky prevezené na rodinný cintorín pri hrade Dunajec a slávnostne uložené na večné odpočinutie dňa 8. decembra 2022. Aj neďaleko hradu Plaveč je na kopci umiestnená hrobka Palocsayovcov. Ide o zaujímavý krajinársky objekt. V miestnosti vybudovali osem boxov pre rakvy a malý priestor pre modlitby. Pekne udržiavaný objekt bol zničený pri prechode frontu počas druhej svetovej vojny a odvtedy chátra. Hrobka sa nachádza približne 100 metrov od hradných múrov a ide o miesto z ktorého vidieť údolie Popradu a aj Ľubovniansky hrad. Chvála patrí obci Plaveč, ktorá pred pár rokmi začala čiastočnú obnovu hradu. Hrad je hodne navštevovaný turistami a obec Plaveč v okolí každý rok organizuje hradné slávnosti. A to je zároveň aj pozvánka pre milovníkov histórie a kultúry regiónu severného Spiša i Šariša.
