Hniezdne má vo svojom erbe svätého Bartolomeja. Na dobovej pečati je vyobrazený so zlatým nožom v pravici. Symbol svätca sa objavuje aj na iných pečatidlách. Erb obce je odvodený z najstaršieho zachovaného pečatidla pochádzajúceho ešte z 15. storočia. Je zaujímavé, že na niektorých nachádzame aj vežu, ktorá erb odlišuje od ostatných miest, ale zároveň kladie aj opodstatnenú otázku, prečo je tomu tak. Doteraz nikto neodkryl žiadne opevnenie mesta a ani menší hrad. Možno išlo o akýsi symbol podriadenia Hniezdneho hradu Ľubovňa.
V minulosti bolo Hniezdne najmenším kráľovským mestom Uhorska. Status mesta obec stratila počas reorganizácie Spišskej župy v 19. storočí. Najväčšou historickou stavbou v obci je rímskokatolícky kostol svätého Bartolomeja. Chrám dominuje špecifickému vretenovitému námestiu, ktorý lemujú staré meštianske domy pochádzajúce ešte z obdobia renesancie a baroka. Na mieste súčasného kostola v minulosti postupne stáli dva menšie kostoly. Prvý, ktorého vznik je doteraz neobjasnený, mohli postaviť ešte pred rokom 1212, o čom svedčí správa z kanonickej vizitácie z roku 1792. Kamenný kostol, okrem hektických storočí, zažil aj povýšenie obce na kráľovské mesto v roku 1412. Chrám v časoch reformácie prešiel od roku 1540 do správy evanjelickej cirkvi na takmer 132 rokov. Masívny požiar v roku 1706 úplne zničil nielen starý kostol, ale aj zvonicu situovanú vedľa chrámu tak, ako aj v ostatných spišských mestách. Z pôvodnej stavby sa vďaka starostovi zálohovaných spišských miest Teodorovi Ľubomírskemu podarilo postaviť v roku 1708 nový barokový kostol sv. Bartolomeja, ktorý môžeme označiť za druhý v obci.
Súčasný chrám postavili na náklady panovníka Františka I.
Súčasný chrám je treťou a najväčšou sakrálnou stavbou. Postavený bol na základe výsledkov vizitácie z roku 1792 a na náklady panovníka Františka I., ktorý sa stal aj jeho patrónom. Z výstavbou jednoloďovej kamennej svätyne sa začalo v roku 1808. Po šiestich rokoch budovania stavbu dokončili a nový kostol začal slúžiť svojmu účelu. Areál okolo chrámu je z východnej strany ohraničený kaplnkou svätého Jána Nepomuckého a zo západnej strany neskorobarokovým trojičným stĺpom. Budovanie monumentov svätej Trojice bolo rozšíreným spôsobom manifestácie viery nielen v Uhorsku, ale aj v iných katolíckych krajinách v 17. a 18. storočí. Pôvodné plastiky Boha Otca a Syna boli zhotovené z ryolitového tufu. Nové kópie boli vytvorené z králického pieskovca a samotný stĺp je zhotovený z miestneho červeného vápenca z lomu od Starej Ľubovne.
Interiér kostola
Interiér kostola je priestranný a má vysoký strop. Chrámu dominuje hlavný oltár s veľkorozmerným obrazom sv. Bartolomeja. Historicky hodnotné sú bočné oltáre pochádzajúce z polovice 18. storočia. Tak, ako aj v iných mestách, oltáre mali na starosti miestne cechy. Bočný oltár sv. Mikuláša v minulosti spravoval cech krajčírov. V strede stĺpovej architektúry je umiestnený obraz svätca. Po bokoch sú osadené plastiky biskupov. Oltár pochádza z polovice 18.storočia. Nie menej zaujímavý je oltár svätej Anny Metercie s vyobrazením svätej Anny, Joachima, Panny Márie s Ježiškom a svätým Jozefom. Oltár je polychrómovaný a mal ho na starosti cech tesárov.
Bočnú loď kostola zdobí oltár Sv. Jána Krstiteľa. Uprostred oltára, medzi stĺpovou architektúrou, je umiestnený obraz svätca a po stranách sú umiestnené polychrómované drevorezby Zachariáša a svätej Alžbety. O oltár sa starali členovia cechu murárov. Oltár Zvestovania Panne Márii v minulosti spravovali členovia cechu obuvníkov. Ústredným motívom je oltárny reliéf Zvestovania Panne Márie. Oltár lemujú mučeníci – svätý Kryšpín a Kryšpinián, ktorí sa živili ako obuvníci a šírili vieru v treťom storočí vo Francúzsku. Oltár pochádza z polovice 18. storočia.
Oltár sv. Jozefa robotníka v minulosti spravovali členovia cechu stolárov. Je to barokový oltár, zo začiatku 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry má obraz svätca s Ježiškom. Olejomaľba je z neskoršieho obdobia ako samotný oltár. Oltár sv. Rocha, kedysi spravovali členovia cechu kožušníkov. Na nadstavci oltára je umiestnená postava archanjela s kopijou a 4. anjelskými hlavičkami i erbovou kartušou. Oltár sv. Jána Nepomuckého bol spravovaný cechom kováčov. Tak isto, ako aj ostatné bočné oltáre, pochádza z polovice 18 storočia. Na nadstavci oltára je umiestnený obraz z tvárou Krista, podobnou aká je aj v kostole svätého Mikuláša v Starej Ľubovni. Oltár svätého Kríža je plastika Krista na kríži. Je jednoduchý.
V nedávnej minulosti sa o oltár starali členovia cechu zámočníkov. K zaujímavostiam duchovného života v Hniezdnom patrila aj modliaca knižka. Kto vie, koľko veriacich z obce držalo v rukách túto vzácnosť vyrobenú z vosku. Dnes je modliaca knižka s nemeckým textom uložená v Ľubovnianskom múzeu na hrade Ľubovňa. Oltáre sa zachovali vo veľmi dobrom stave až do dnešných najmä starostlivosti bývalého farára Vladimíra Fajkusa, ktorý ich počas pôsobenia vo farnosti nechal odborne zreštaurovať. Na opravu oltárov značnou sumou a zlatom prispeli bývalí občania Hniezdneho, ktorí boli po II. svetovej vojne vysťahovaní do Nemecka. Zbierky organizoval Wilhelm Nigriny, pochádzajúci zo starej meštianskej rodiny. Aj keď Hniezdne už nie je kráľovským mestom a ani mestom súčasným oplatí sa ho navštíviť. Obec ponúka okrem histórie aj bohatú prítomnosť zastúpenú výrobcom prvej slovenskej whisky, ktorá sa vyrába v Nestwille parku. Štefan Dlugolinský, foto Karol a Štefan Dlugolinský
