Stolová hora sa zaraďuje k hlavným pamätihodnostiam Juhoafrickej republiky a považuje sa za jeden „zo siedmich nových prírodných divov sveta“. Keď je dobré počasie, uvidíte nezameniteľnú panorámu Stolovej hory a pod ňou ležiace Kapské mesto už z dvesto kilometrovej vzdialenosti. A čím je človek bližšie, tým menší si pripadá. Slávna „hora bez vrcholu“ sa týči do kilometrovej výšky a jej strmé steny s nezameniteľne šedou farbou vzbudzujú rešpekt. Za podcenenie sily prírody tu turisti až príliš často platia životom. Neďaleký Mys dobrej nádeje a Stolovú horu pomenovali Portugalci. Bartolomeu Dias bol portugalským námorníkom, ktorý do tohto miesta priplával v roku 1488 a označil južný okraj „čierneho kontinentu“ za Mys Búrok. Ale portugalský kráľ Juan II po tom, ako dostal správu o objavení cesty okolo Afriky, nazval mys ináč – Mys dobrej nádeje. Nie bezdôvodne počítal s tým, že tento objav pomôže nájsť cestu do Indie. Prvým Európanom, ktorý vystúpil v roku 1503 na štít Stolovej hory, bol tiež Portugalec. Volal sa António de Saldanha a toto meno sa zachovalo v anglickom názve Stolového zálivu – Saldanha Bay.
Lanovka s otočnou podlahou
Okrem toho je možné už od roku 1929 využiť služby lanovky. Ročne na vrchol vyvezie asi pol milióna turistov. Súčasná lanovka už samozrejme nie je tou, ktorá na vrchol stúpala v minulom storočí. Aktuálne kabínky majú otočnú podlahu, takže človek nemusí prebiehať z jednej strany na druhú. Počas sedemminútovej cesty na vrchol sa niekoľkokrát otočí okolo svojej osi a ponúkne dych berúci pohľad z vtáčej perspektívy na celé Kapské mesto i neďaleký mys Dobrej nádeje. Z plochého štítu Stolovej hory sa otvára úchvatný pohľad na miesto, kde sa stretáva Atlantický a Indický oceán. Je vidieť aj na ostrov Robben, kde väznili odporcov apartheidu a samozrejme na prekrásne Kapské mesto. Musí však byť pekné počasie. Občas sa totiž ráno nad celým zálivom Table Bay drží hmlistá pokrývka, cez ktorú síce kabínka lanovky vystúpi, ale potom nie je vidieť mesto ani mys pod ňou, všetko pokrýva hustá hmla. Stolová hora má nadmorskú výšku 1 086 metrov. Dĺžka skalného masívu, ktorý má typickú šedú farbu, je okolo troch kilometrov. Vrcholová plošina je obrovská, ale bývala ešte väčšia. Hora však podlieha erózii a tak sa plocha jej vrcholu stále zmenšuje.
