Grasalkovičov palác v minulosti patril medzi najreprezentačnejšie priestory Bratislavy. Neskôr v ňom sídlil aj prvý prezident Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso. Po vojne patril Slovenskej národnej rade a v roku 1948 ho prvý čs. robotnícky prezident Klement Gottwald „venoval“ detskej mládežníckej organizácii.
Iba málokto vie, že bratislavský Grasalkovičov palác, dnes sídlo slovenských prezidentov, dal postaviť v roku 1760 gróf Anton Grasalkovič, bohatý zemepán z Mojmíroviec (okr. Nitra). Bol uznávaným znalcom uhorského práva a zastával vysoké kráľovské funkcie. Taktiež dal postaviť množstvo stavieb v rámci celej monarchie. Anton Grasalkovič prispel k tomu, aby Máriu Teréziu prijal uhorský snem za kráľovnú. Túto podporu mu nikdy nezabudla a až do svojej smrti sa tešil jej veľkej priazni. V roku 1732 ho povýšila za baróna a v roku 1743 vymenovala dokonca do grófskeho stavu. Grasalkovič vlastnil na dnešnom území Slovenska niekoľko obcí, ale dal postaviť aj množstvo stavieb v rámci celej monarchie. Asi najznámejšou je Grasalkovičov palác v Bratislave, krásny je i kráľovský zámok v maďarskom Gödöllő, ktorý si obľúbila cisárovná Sissi. Podieľal sa aj na barokovej prestavbe Bratislavského hradu, financoval výstavbu dnes už neexistujúceho zámku v Komjaticiach, finančne podporil výstavbu piaristického kostola v Nitre, ale dal postaviť i zámok v maďarskom Hatvane a kláštor v Máriabesnyő, kde je aj pochovaný.
V paláci bola aj svadba dcéry Márie Terézie
Keď v roku 1760 dal pôvodom chorvátsky gróf, advokát a predseda Uhorskej kráľovskej komory Anton Grasalkovič (Grassalkovich) vystavať v Bratislave reprezentatívny palác, vedel, že sa v ňom budú odohrávať veľkolepé spoločenské akcie a kultúrne podujatia. Bol blízkym priateľom a mecénom panovníčky Márie Terézie. Tá v jeho paláci dokonca oslavovala svadbu svojej najobľúbenejšej dcéry Márie Kristíny (6. apríl 1766), ktorá sa ako jediná mohla vydať z lásky. Po sobáši na rakúskom zámku Schloss Hof sa presunuli hodovať a tancovať ku Grassalkovičovi do Bratislavy. Orchester vtedy dirigoval rakúsky hudobný skladateľ Joseph Haydn. O takmer 190 rokov neskôr sa vládnuca komunistická strana postarala o výrazne iné využitie týchto veľkolepých priestorov.
Prestavba paláca v duchu socializmu a komunizmu
Bývalý Grassalkovičov, neskôr Prezidentský palác (1939-1945) venovali v roku 1948 novej detskej a mládežníckej organizácii Pionier. Palác prebudovali na Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda a dňa 10. novembra 1951 ho vtedajší podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Viliam Široký (neskôr dvojnásobný predseda vlády ČSSR) odovzdal mládežníkom do používania. Herečka Božidara Turzonovová chodila do pionierskeho paláca od úplného začiatku. „Som z generácie úplne prvých pionierov, boli sme tam zavolaní a pre mňa to bol problém, šatku som mala vždy zapotrošenú, vždy som sa jej desila. Povedali nám, že je preto červená, lebo je namočená do robotníckej krvi. Bol večer a boli sme úplne šokovaní, že tam boli misy s tými višňami v čokoláde, prvýkrát v živote som videla banán. Ale tá architektúra, ten palác nás očarovával. Skutočne nás to prostredie veľmi kultivovalo a to malo pre nás obrovskú cenu.“
Na palác spomínajú mnohí Bratislavčania
Vnútro paláca ukrývalo baletnú a tanečnú sálu, koncertnú sálu s koncertným krídlom i veľkú herňu. „Po botanickom krúžku som chodila k tete Hane Koštiaľovej do dramatického krúžku“, spomína herečka Božidara Turzonovová. “Sála, kde teraz bývajú recepcie a prezident tam prijíma návštevy, bola naša, bolo tam javisko. Bývali tam recitačné večery, recitovala som Pieseň o láske od Rázusovej-Martákovej. Pepo Bulva tam hrával na klavíri, boli tam úžasní pianisti…Dušan Stankovský bol gymnazista a už hral Lisztov Sen lásky. Nacvičili sme tam predstavenie od Fadejevova Mladá Garda, ktoré sme potom hrali na Novej scéne. A potom sme mali jedno nádherné predstavenie, s ktorým sme vyhrali Šramkov Písek a herec Maco Debnár dokonca dostal cenu za postavu Maca. Julko Satinský bol škrečok a ja som bola kuna, čo mu kradla vajíčka…bolo to príšerné, lebo som musela cez predstavenie vypiť 2 napichnuté vajíčka. Strašne som to mala rada, čakala som na každú stredu v týždni.“
Bigbít v paláci patril k zážitkom
Aj keď bol Pioniersky palác sídlom socialistickej mládeže, začínal tam slovenský bigbít napriek tomu, že vtedy nebol moc uznávaný. Paľo Hamel tam ako štrnásťročný prvýkrát videl skupinu Tiene s Vaskom Velčickým. „Hrávala tam ešte skupina Jolana, chodilo sa tam na koncerty. Pinkáč mal aj vysunuté pracovisko na Búdkovej ceste, volalo sa to Mičurin. Bola tam záhrada a ten pavilón bol využívaný čisto na takéto bigbítové akcie, takže to bolo také doupě západnej kultúry,“ spomína hudobník a spisovateľ Juraj Šebo. Na bratislavský pioniersky palác zostali v pamäti bývalých krúžkarov iba pekné spomienky. „To že to dali deťom je vlastne úžasná vec, pioniersky palác bol zmysluplne využitý“, spomína na svoje detstvo spevák Paľo Hamel. „Chodil som tam aj s Borisom Filanom do fotografického krúžku, mysleli sme si, že sa časom prebojujeme k foteniu aktov. Ale viac sme sa zaoberali technikou výroby toho obrázku, lebo to bolo drahé, nedalo sa cvakať len tak. Vtedy boli flexarety, film mal nanajvýš 12 obrázkov a ja som nemal na ten kinofilm. Bavilo ma to, lebo to nie je ako dnes, že každý vie fotografovať. Vyhnali nás do terénu a učili fotiť, clonu nastaviť, expozíciu…a potom sa ten film musel vyvolať a to bolo niečo úžasné.“
Okolo paláca jazdil aj detský vláčik
V útrobách paláca a záhrade sa odohrávalo všetko možné. V prednej časti pionierskej záhrady bol štadiónik s trávnatou plochou a atletickou dráhou. Mal dve tribúny (okolo roku 1975 zbúrané). Bola tam skleníková botanická záhrada, vedľa pagaštanov asfaltová dráha pre motokrúžok. Pri bráne oproti Jozefskej ulici bolo minizoo, pri ďalšej bráne detské ihrisko, kolkáreň. Uprostred záhrady pútala pozornosť parašutistická veža, vedľa nej detský amfiteáter s pódiom, kde sa striedali tanečníci s dychovkármi. Okolo štadióna jazdil detský vláčik, ktorý obsluhovali pionieri v železničiarskych uniformách. Na dvoch ihriskách sa hrával basketbal, v zime sa na jednom z nich korčuľovalo, bolo tam hádzanárske ihrisko, pri dnešnej trafostanici a WC bol tenisový kurt, v ďalšom rohu letný bazén. V tých časoch bývala v Bratislave mládežnícka olympiáda a niektoré disciplíny sa organizovali aj v záhrade pionierskeho paláca.
V roku 1988 pionieri Grassalkovičov palác opustili. V bratislavskom Líščom údolí sa pre nich vybudovalo nové centrum. Dodnes ho poznáme pod názvom Iuventa. Po roku 1989 prešiel Pioniersky palác náročnou rekonštrukciou za 45 miliónov Kčs a od roku 1996 slúži opäť ako sídlo prezidenta Slovenskej republiky.
