Azerbajdžan si píše svoju históriu už viac ako tisíc rokov. Etnickí Azerbajdžanci sú potomkovia Turkov, ktorí v dávnych dobách prišli do priestoru pri Kaspickom mori. Z hľadiska vierovyznania väčšina obyvateľov vyznáva šíitsky islám. V dnešnej republike žije 9 miliónov Azerbajdžancov. V minulosti historické hranice štátu ďaleko presahovali súčasné ohraničenie krajiny. V susednom Iráne žije podľa odhadov približne 20 miliónov krajanov. Početné diaspóry Azerbajdžancov žijú v Rusku / v časti Dagestan /, Turecku a v Spojených štátoch amerických. Ak na Slovensku alebo inde vo svete poviete, že ste boli v Azerbajdžane, takmer každý si predstavuje zaostalú krajinu a kladie otázky prečo a načo ste tam boli? Najlepšou odpoveďou je takého človeka poslať do Azerbajdžanu aby na vlastné oči videl a zažil ambicióznu krajinu, ktorá napreduje míľovými krokmi.
Nad územím krajiny je podnebie mimoriadne rozmanité. Turisti tu majú možnosť zažiť deväť y jedenástich klimatických pásiem, ktoré sa vyskytujú na našej planéte. Ide o unikátny fenomén. Azerbajdžan je krajinou s morom a vysokými horami. Pokiaľ v horách Malého a Veľkého Kaukazu môžeme zažiť nízke teploty dosahujúce mínus 45 stupňov Celzia, v subtropickom podnebí okresov Lankaran a Astara teplota v letných mesiacoch môže dosiahnuť až 40 stupňov Celzia. Už takmer stáročia je najväčším bohatstvom krajiny ropa. Okrem čierneho zlata sú v Azerbajdžane aj obrovské náleziská zemného plynu a mnohých nerastných surovín. Krajina má dostatok úrodnej pôdy pre pestovanie takých komodít ako je bavlna, tabak, vinič vynikajúci azerbajdžanský čaj. Okrem týchto produktov krajina patrí medzi významných vývozcov ovocia. V rybolove sa Azerbajdžan zaraďuje vo vývoze jeseterovitých rýb na popredné miesta vo svete. Všetky tieto atribút z krajiny robia zaujímavú destináciu, najmä pre Európanov i Američanov.
Z hlbokej histórie krajiny pod Kaukazom
Podľa písomnej zmienky prvým známym štátnym útvarom v tomto priestore bol štát Manna. Pod horstvom Kaukaz zanechal výraznejšie stopy pretavené do hospodárstva i kultúry. O tom, že bol úspešný svedčí skutočnosť, že vstúpil aj do politických dejín staroveku. Štátny útvar vznikol tisíc rokov pred Kristom v okolí Urmijského jazera. Územie bolo hornatou krajinou s množstvom riek a pôda patrila medzi úrodné. To boli hlavné dôvody osídlenia priestoru. Rozmach štátu zabezpečili bohaté náleziská nerastných surovín, najmä zlata, striebra, olova a medi. K sformovaniu štátnosti nemalou mierou prispelo obchodovanie so susedmi, ktorými vtedy boli významné štáty – Asýrska ríša a Urartu. V zmienkach o prvom štátnom útvare sa môžeme dozvedieť z klinopisného záznamu panovníka Asýrie Salmanasara III. z roku 833 pred Kristom. Názov Manna panovník spomína v istej súvislosti s pomenovaním jedného z kmeňov Mannajcov obývajúcich územie okolo slaného Urmijského jazera. Neskorší tlak na bohaté územie, najmä zo susedného Urartu, donútil jednotlivé kmene na založenie silného centrálneho štátu v 8. storočí pred Kristom. Prvým vládcom je Iranza, ktorý využil situáciu a začal uplatňovať centralistickú politiku. Neskôr sa do oblasti od Čierneho mora začali presídľovať kmene Kimérov, Skýtova a Sakov. Pôvodní obyvatelia s novými kmeňmi vstúpili do spojeneckého zväzku. Štátny útvar sa posilnil a patril medzi dôležité v celom priestore pod Kaukazom. Neskôr sa na území ohraničenom Čiernym morom, Perzským zálivom a Kaspickým morom formovali ďalšie štátne útvary. Hranice dnešného Azerbajdžanu sú viac, či menej ustálené. Boj o bohatý priestor nerastných surovín pokračoval až do minulého storočia. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 si Azerbajdžan začal opäť písať svoju novú samostatnú históriu.
Baku dýcha históriou i prítomnosťou
Ak prichádzate do centra Baku z letiska Heydara Aliyeva, večer zažijete perfektnú svetelnú atmosféru. Celá trasa od letiska až po centrum je scénicky vysvietená. Týka sa to najmä obytných domov, administratívnych budov a hotelov. Nasvietená je aj bohatá sieť parkov. Večerná atmosféra v Baku je úžasná. Ak by ste chceli dôkladne prejsť pamiatkami hlavného mesta potrebujete tri dni na prehliadku starého i nového mesta. V žiadnom prípade nesmiete vynechať sieť typických obchodíkov so starožitnosťami a kobercami. Dnešné Baku je plné kontrastov.
Na jednej strane je staré Baku a na druhej moderné centrum s pekným prístavom i nádhernou estakádou okolo Kaspického mora. Za letného večera je na mieste romantická prechádzka po dlhom a širokým móle. Ešte krajšie je previesť sa loďou pobrežím a vidieť úchvatný pohľad na mesto, ktoré je celé vysvietené a hrá rôznymi farbami. Počas letných horúcich dní sa na móle stretáva azerbajdžanská mládež. Z móla sa môžete kochať pohľadom na monumentálnu Panenskú vežu i starobylé hradby lemujúce domy z 11. storočia. Na konci móla famózne pôsobí pravdepodobne najvyšší stožiar na svete aj s obrovskou trepotajúcou zástavou. Z móla je iba kúsok na polostrov, kde sa v roku 2012 konala Veľká cena Eurovízie.
V centre mesta, najmä v tej staršej časti, nájdene množstvo skvelých obchodíkov, kaviarničiek a reštaurácií. Azerbajdžanská kuchyňa je bohatá a chutná. V obchodíkoch majú prekvapivo veľký výber. Azerbajdžan je síce islamská krajina, človek tu však skôr ako na čaj či kávu narazí aj na alkohol, pivo, víno a vodku. A nie sú to len obchody pre turistov. „Sme moslimovia, ale prečo by sme sa mali oberať aj o takéto radosti života?“ vysvetlil mi majiteľ obchodu, ktorý ešte zo žartu dodal, že piť vodku ich naučili Rusi. Príťažlivým žolíkom starých uličiek je palác Širvanšách. Z množstva pamiatok netreba vynechať impozantnú mešitu Bibi Heybat alebo chrám večného ohňa Atesgah. A ako čerešničku na torte si na záver vychutnajte jazdu metrom, ktorá síce má iba dve trasy, ale 25 staníc vás určite očarí. Každá je v inom štýle a s inou hudobnou kulisou.
Ulice s nádychom Paríža
Výhodou návštevy Azerbajdžanu je ovládať ruský jazyk. Ľudia sú v krajine milí a priateľskí. Mnohí z nich hovoria po rusky a nie sú to iba starší ľudia. Ruštinu ovládajú aj tí neskôr narodení. Najmladší Azerbajdžanci hovoria jazykom azeri, ktorý je fonetikou podobný s turečtinou. Poriadok a čistota v uliciach sa akosi snúbia s povahou obyvateľov mesta. Parky v Baku by si mali pozrieť viaceré samosprávy zo Slovenska. Sú úchvatné. Oddychové zóny majú rôzne atrakcie pre deti a patria k špičke vo svete. V parkoch a uliciach nevidíte žiadnych vandalov a bezdomovcov. Tí v Azerbajdžane jednoducho neexistujú. Niektoré ulice v meste sú akoby vystrihnuté z Paríža. Secesné budovy si zamilujete a zaradíte medzi skutočné ozdoby. Istým spôsobom pripomínajú obdobie ekonomického „záujmu“ niektorých západoeurópskych štátov v 19. a na začiatku 20. storočia. Za prekvapivé budete považovať štýl obliekania žien a dievčat. Najradšej nosia pekné farebné sukne alebo dokonca minisukne a vysoké opätky. Islam sa tu berie vlažne. Úplnou raritou je stretnúť zahalené dievča. Staršie ženy nosia šatky, ale mladšia generácia má svoje vlastné predstavy o živote a ničím nezaostáva za inými európskymi mestami.
Gobustan je svet z doby pravekej
Počas návštevy Azerbajdžanu nesmiete vynechať Gobustan. Ide o región majúci rozlohu 1369,4 km2 a ležiaci približne 100 km západne od hlavného mesta Baku. Správnym centrom regiónu je mesto Maraza. V blízkosti mesta sa nachádza významná pamiatka širvanskej architektúry z 15. storočia. Ide o mauzóleum Diri Baba. O kúsok ďalej sa v skalách nachádza impozantný priestor nad nekonečnou rovinou, ktorý po stáročia ukrýval pozostatky osídlenia ľudí od konca doby ľadovej až po stredovek. Skaly tu ponúkajú asi šesťtisíc skalných kresieb, ktorých vek sa odhaduje na tisícky rokov. Priestor je priamo určený pre ponorenie sa do hĺbky času aj s vytvorením vlastných predstáv o živote ľudí v minulosti, keď ich jediným pracovným nástrojom bol kameň. Je isté, že bizarné skaly poskytovali úkryt pred inými dobyvačnými kmeňmi a divokou zverou. Vedci však tvrdia, že v minulosti Kaspické more siahalo až k úpätiu impozantných skál a more poskytovalo bohatú obživu.
Celý priestor je od roku 2007 na zozname UNESCO aj vďaka svojim petroglyfom, ktorých vek sa odhadujú na 5 až 20 tisíc rokov. Na skalách je zreteľne vidieť rôzne obrazce, postavičky ľudí, kone, býkov a iných zvierat i motívov. Pred každým vchodom do skalnej medzery sú vyryté obrazce, ktoré navodzujú dojem označenia príbytku majiteľa pred prahom vchodu pod vysokými skalami.
Azerbajdžan je krajinou, ktorú si ihneď zamilujete
Krajina vo mne zanechala ten najlepší dojem. Ľudia sú mimoriadne priateľskí a nefalšovane srdeční. A nie sú to len obyčajní ľudia. Oživenie ekonomiky na konci druhého milénia prinieslo aj úspechy, ktoré založil uznávaný prezident Hejdar Alijev po rozpade Sovietskeho zväzu v 90. rokoch minulého storočia. V smerovaní štátu do prosperity, akú štát nikdy nemal, pokračuje po smrti prezidenta Alijeva jeho syn Ilham. K prudkému rozvoju štátu napomáha aj rozvíjajúca sa ekonomika v oblasti energetického priemyslu, ktorá rýchlym tempom mení charakter krajiny. V rámci vzdelávania a rozvoja svojbytnej azerbajdžanskej kultúry bolo v roku 1991 prijaté rozhodnutie o obnove písma na základe latinky a vybudovania siete škôl všetkých stupňov podľa vzoru ostatného moderného sveta. Dnes je situácia od základov iná. Školy majú také parametre, že môžu byť vzorom aj pre nás na Slovensku a inde vo svete. V krajine sa postupne rozvíja aj filmový priemysel, ktorý za posledné roky dosiahol pozoruhodné výsledky.
Baku je mestom Medzinárodného festivalu turizmu. Pozoruhodný počin priláka každý rok množstvo filmárov z Európy i ostatného sveta, ktorí sa v meste pri Kaspickom mori cítia ako doma, pretože sa o nich vynikajúco postará Jahangirov Mammadov, vedúci Oddelenia kinematografie z Ministerstva kultúry a turistického ruchu. Azerbajdžan je pre mňa krajinou z tých najkrajších a najzaujímavejších priestorov sveta, ktoré som doteraz navštívil. Žijú tu neskutočne srdeční a milí ľudia. Krajina lemovaná Kaukazom a Kaspickým morom je krásna a pre našinca ešte nepoznaná. Azerbajdžan môžeme pokojne nazvať druhým Abú Dhabi.
Fotografie a text Štefan Dlugolinský
