/ pokračovanie /
Dejiny Slovákov by boli neúplne a nemysliteľné bez dejín Slovákov žijúcich vo svete. Dnes Slovákov vypátrame takmer na všetkých kontinentoch. Jednoznačne najviac zahraničných Slovákov však nájdeme na severoamerickom kontinente. V minulosti Slováci masívne opúšťali materskú krajinu a to z rôznych príčin.
V dvorane Grays Armory v meste Cleveland sa 26. mája 1907 zišlo viac ako 7 000 amerických Slovákov, aby zavŕšili úsilie o založenie strešnej organizácie všetkých slovenských spolkov roztrúsených po celých USA. Bola posledná májová nedeľa, koniec týždňa a pre Slovákov v Amerike historický deň. Tento dátum sa zapíše zlatými písmenami do dejín nielen amerických Slovákov, ale aj do národných dejín Slovákov v materskej krajine.
Vzbuď v nás hrdosť, povedomie, lásku svätú k rodu
Nadchni srdce i svedomie
k žertve za slobodu.
Žehnaj našu prácu zdarom,
zažeň úklad bludu,
daj slobodu v kraji starom
slovenskému ľudu
Historické rokovanie zhromaždenia aj za prítomnosti väčšiny predstaviteľov slovenského života v Amerike sa začalo slovenskou národnou modlitbou. Účastníci rokovania navrhli postup a zvolili výkonný výbor. Prvým predsedom sa stal Štefan Furdek. Liga mala od samého začiatku jasný cieľ – reprezentovať amerických Slovákov a podporovať emancipačné snahy Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. Vznik najvýznamnejšej slovenskej organizácie v dejinách amerických Slovákov sa stal víťazstvom spoločnej vôle v pomoci utláčanému národu v starej vlasti. Po dvoch týždňoch od vzniku ligy sa zišiel Výkonný výbor SLvA / Slovenská liga v Amerike / aby rozhodol o väčšej aktivite v oblasti národného života ako aj o spôsobe získavania finančných prostriedkov na podporu väznených slovenských národných buditeľov doma v starej vlasti.
Vedenie ligy pre svoj zámer vydalo 50.000 pamätných mincí s portrétom Pavla Mudroňa. Na minci nechali vyraziť text „Za tú našu slovenčinu“. okrem mince vydali aj lepiacu známku s textom “ Slovenský brat objím si mať!“ Založenie strešnej organizácie Slovákov v Amerike pre Slovákov znamenalo veľmi veľa. Vznikla tak legitímna strešná organizácia, ktorá spájala relevantné slovenské spolky a všetky myšlienky začala sústreďovať do spoločných výstupov nielen pre Slovákov, ale najmä na medzinárodné zviditeľnenie utláčaného národa pod Tatrami. Už v tom čase sa začali ozývať mnohé hlasy za samostatnosť slovenského národa.
Masaker v Černovej nezostal bez medzinárodnej reakcie
O pár mesiacov po založení SLvA sa v októbri 1907 v Černovej pri Ružomberku odohrali dramatické udalosti. Veriaci si v obci postavili nový kostol a žiadali aby ho posvätil farár Andrej Hlinka. V Černovej, dnes mestskej časti Ružomberka, si obyvatelia z vlastných financií, ako aj z iniciatívy Andreja Hlinku, rodáka z obce a rímskokatolíckeho kňaza, politika i vedúcej osobnosti slovenského národného hnutia, postavili katolícky kostol. Černovčania trvali na tom, aby kostol požehnal ich rodák, ktorý bol v tom čase suspendovaný spišským biskupom Párvym kvôli obvineniam z protimaďarského poburovania počas kortešačiek Vavra Šrobára v r. 1906. Svoju prosbu adresovali spišskému biskupovi Párvymu. On sa však rozhodol inak. Veriaci v Černovej boli konaním biskupa nespokojní až do takej miery, že sa snažili posviacke zabrániť iným kňazom. Posvätením kostola bol biskupom poverený slovenský farár z Liskovej Martin Pazúrik. A tak v osudný deň prišli na dvoch panských kočoch cirkevní hodnostári s cieľom kostol posvätiť. Voči tomu rezolútne protestovali miestni občania, ktorí vlastnými telami uzavreli prístupovú cestu ku kostolu a žiadali žandárov so sprievodom, aby sa vrátili. Na to bol žandárom vydaný rozkaz na streľbu. Tragédia mala za následok vyhasnutie pätnástich ľudských životov.
Medzi padlými boli aj štyri ženy. Antónia Lejková a Rozália Fagová boli ešte mladé dievčatá, ktoré v roku 1907 oslávili len svoje 15. narodeniny. Útok mal za následok aj 10 ťažko a 60 ľahko zranených. V marci 1908 úrady obvinili vyše 55 ľudí z Černovej, z ktorých 40. odsúdili na žalár v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov, rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Udalosti dodnes pripomína pamätník na cintoríne a na mieste tragédie pamätná tabuľa. Brutálny skutok otriasol nielen domácim slovenským obyvateľstvom, ale aj zahraničím. Na udalosti reagovali viacerí zástancovia utláčaných národov v Uhorsku. O tragických udalostiach v Černovej písal významný nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson a škótsky spisovateľ Scotus Viator, pravým menom Robert William Seton Watson. Černovská tragédia bola krvavým masakrom, ktorý sa odohral ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku. Na krvavé udalosti rozhorčene reagovala aj Slovenská liga v Amerike vo vtedajšej krajanskej tlači a to vo viacerých štátoch, kde Slováci žili a mali vlastné periodiká. Slovenská liga už od svojho založenia stála na čele všetkých slovenských národnopolitických pohybov amerických Slovákov a pozorne sledovala situáciu v Uhorsku.
Významné úspechy Slovenskej ligy v Amerike
V roku 1910 sa v USA uskutočnilo sčítanie obyvateľov. Podľa vtedajších predpisov sa do sčítacích hárkov zapisovala politická národnosť, čiže príslušnosť k národu, vlasti odkiaľ občan pochádzal. V skutočnosti išlo o zisťovanie pôvodu obyvateľov pre potreby federálnych úradov. Podľa hárkov sa Slováci mali zapisovať ako Uhri, teda Maďari. Slovenská liga spustila veľkú akciu, ktorú dotiahli do úspešného konca. Po prvý raz sa mohli Slováci v USA zapisovať pod vlastnou národnosťou – Slovák. Išlo o dovtedy nevídaný počin, ktorý Slovákov zviditeľnil a postavil na rovnakú úroveň s Nemcami, Írmi, či Poliakmi. V roku 1911 Spojené štáty opäť navštívil Albert Appónyi. Proti jeho návšteve Slovenská liga zorganizovala ostré protesty. V tejto súvislosti liga vydala v anglickom jazyku pamätný spis, ktorého obsahom bola obžaloba utláčateľskej politiky Uhorska voči slovenskej národnostnej menšine. Slovenská liga pred I. svetovou vojnou pravidelne informovala americkú verejnosť a vtedajší demokratický svet o položení nemaďarských národov v Uhorsku. Vo svojich výstupoch sa zameriavala najmä na národnostný útlak Slovákov. V archívoch Slovenského katolíckeho sokola sa z vtedajšej slovenskej tlače dá hodnoverne popísať vtedajšia situácia i snaha Uhorska zbaviť sa Slovákov vývozom do USA. Dokumentujú to aj mnohé zhromaždenia proti maďarskému politikovi grófovi Michalovi Károlyimu, ktorý sa snažil získať veľké množstvo vysťahovalcov z Uhorska do USA. Dôvodom bola jeho myšlienka úplnej očisty a samostatnosti Uhorska. V podvečer I. svetovej vojny v Slovenskej lige spísali Memorandum o krivdách a požiadavkách Slovákov. Memorandum obsahovalo návrhy na riešenie postavenia Slovenska, ktoré v Uhorsku malo získať autonómiu. Na nové usporiadanie Uhorska reagoval osobne Matúš Jankola, ktorý uvažoval v troch rovinách. Spojenie s Rusmi odmietol, lebo boli oveľa početnejší a vierovyznaním boli pravoslávni. Poliakov považoval za jazykovo a kultúrne blízkych, ale opäť mu prekážalo veľké prečíslenie Slovákov. Za najvýhodnejšie považoval vytvorenie spoločného štátu s Čechmi. Na návrh ligy prevahu nadobudla idea Matúša Jankolu o spoločnom duálnom štáte s Čechmi. Krátko na to VIII. kongres SLvA oficiálne schválil spoločný štát s Čechmi a na princípe „rovný s rovným“.
Pripravil Štefan Dlugolinský