O Marse kolujú rôzne špekulácie. Debata o tom, či na tomto povrchu existuje nejaký život trvá aj dnes. Červená planéta sa s každým ďalším objavom stáva záhadnejšou. Výskumníci riešia mnoho otázok a vodou to pravdepodobne neskončilo. Čím je Mars zaujímavý? V čom vo vesmíre vyniká? Mars je štvrtou planétou v poradí od Slnka. Bol pomenovaný podľa rímskeho boha vojny zrejme kvôli jeho načervenalému zafarbeniu. Mars je prvou z vonkajších planét a jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme, takže nastáva situácia, že Zem sa nachádza v zákryte medzi Slnkom a Marsom, hovoríme tomu, že Mars je v opozícií vzhľadom na Slnko. Vtedy ho možno pozorovať po celú noc a na oblohe je nápadným objektom. Mars obehne okolo Slnka raz za 687 dní, takže rok je tam skoro dvakrát dlhší ako na Zemi. Mars má pomerne výstrednú dráhu a jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km). Jednu otočku okolo svojej osi vykoná raz za 24 hodín 37 minút a 23 sekúnd. Slnečný deň trvá na Marse 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd, takže dĺžka dňa na Marse sa podobá dĺžke pozemského dňa najviac spomedzi všetkých planét Slnečnej sústavy. Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. To je zhruba polovica priemeru Zeme. Mars má medzi všetkými planétami v Slnečnej sústave najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu v porovnaní so Zemou, hoci sa od tých pozemských stále značne odlišujú. Človek by na povrchu súčasného Marsu nemohol žiť. Atmosféra planéty je veľmi riedka, tlak na povrchu sa pohybuje okolo 6 až 10 hektopascalov, čo je približne 100 až 150 krát menej ako na Zemi. Hoci atmosféru tvorí prevažne oxid uhličitý (95 %), skleníkový efekt je vzhľadom na jej hustotu neporovnateľne menší ako na Venuši. Teplota na Marse je asi iba o 7 stupňov Celzia vyššia ako keby tam žiaden skleníkový efekt nebol. Ďalšími zložkami atmosféry sú dusík (2,7 %), argón (1,6 %), kyslík (0,15 %), oxid uhoľnatý, vodné pary a niektoré ďalšie plyny. Priemerná teplota povrchu planéty je okolo -56 °C. Avšak vyskytujú sa tu pomerne veľké rozdiely medzi dňom a nocou. Na rovníku sa teploty bežne pohybujú zväčša od -90 do -10 °C, pričom nad nulu sa dostanú iba málokedy. Ale teplota vrchnej vrstvy pôdy môže na niektorých miestach dosiahnuť cez deň až okolo 30 °C.
Na Marse sa vyskytuje viacero druhov oblačnosti. Vysoké oblaky podobné našim cirom sa skladajú pravdepodobne z ľadových kryštálikov a zrejme vytvárajú aj ranné hmly. Nad polárnymi oblasťami sa v zimnom období vyskytujú aj oblaky oxidu uhličitého a tie môžu pravdepodobne spôsobovať aj sneženie, čím sa v zimnom období obnovujú polárne čiapky Marsu, ktoré podobne ako na Zemi menia svoju veľkosť podľa ročných období. Avšak toto je zrejme len nepodstatná časť polárnych čiapok. Pod relatívne tenkou vrstvou oxidu uhličitého a nánosmi prachu sa predpokladá hrubá vrstva vodného ľadu. Vodný ľad sa môže nachádzať aj pod povrchom v podobe večne zamrznutej pôdy. Na planéte občas dochádza k mohutným prachovým búrkam, ktoré sa môžu niekedy rozšíriť nad celý povrch Marsu. Vtedy nemožno pozorovať na planéte skoro žiadne podrobnosti. Tiež tu dochádza k cyklónovým búrkam, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú pozemské cyklóny. Povrch Marsu je sčasti pokrytý krátermi, ale nachádzajú sa tu aj obrovské roviny takmer bez kráterov (najmä na severnej pologuli). Vyskytujú sa tu obrovské sopky, ktoré nemajú obdobu na Zemi. Najväčší vulkán v Slnečnej sústave je Olympus Mons, ktorý dosahuje výšku viac ako 20 km nad okolitým terénom. Výška sopky je 21 183. V oblasti náhornej plošiny Tharsis sa nachádza viacero podobne veľkých sopiek, medzi najvyššie patrí aj Ascraeus Mons s výškou 18 201 m podľa meraní družice Mars Global Surveyor.
Okolo planéty obiehajú dve prirodzené družice, mesiace Phobos (v preklade strach) a Deimos (v preklade hrôza). Obidva sú relatívne malé a majú značne nepravidelný, „zemiakovitý“ tvar. K väčšiemu mesiacu Phobos bola vyslaná koncom osemdesiatych rokov dvojica rovnomenných sovietskych sond Fobos I. a II., jedna z nich niesla aj malé prieskumné chodiace pohybovadlo, ktoré sa malo posúvať v blízkosti miesta pristátia a skúmať zloženie povrchu. Kvôli technickým problémom bol stratený rádiový kontakt s oboma sondami. Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií plánuje Rusko vyslať novú sondu k Phobosu, ktorá by mala dopraviť na Zem vzorky hornín.
Na Marse je voda
Dôkazy zozbierané rovermi jednoznačne potvrdzujú, že v minulosti tiekla na Marse voda. V blízkosti južného pólu Marsu bola zistená kvapalná voda v štyroch podzemných jazerách. Kvapalná voda je pre život nevyhnutná, preto je tento objav mimoriadne dôležitý pre štúdium potenciálu života v slnečnej sústave mimo našej Zeme. Podľa existujúcich teórií a laboratórnych meraní sa predpokladá, že jazerá sú mimoriadne slané, čo môže byť problém pre prežitie akýchkoľvek mikrobiálnych foriem života. Pred miliardami rokov tiekla na povrchu Marsu voda v riekach a jazerách. Odvtedy však stratil veľkú časť svojej atmosféry, čo spôsobuje, že tekutá voda sa dnes na jeho povrchu dlho neudrží. Pod povrchom sú však podmienky iné. Podpovrchové jazerá nie sú krátkou epizódou vo vývoji planéty, ale pravdepodobne trvajú počas celej histórie Marsu. V čase, keď Mars prechádzal svojou klimatickou katastrofou a menil sa z relatívne teplej planéty na zamrznutú pustatinu, boli jazerá miestom, kde sa život mohol prispôsobiť a pretrvať. Vedci pomocou analýz radarových profilov získaných v rokoch 2010 až 2019 potvrdili na Marse veľké jazero s priemerom až 20 km, ktoré sa nachádza 1,5 km pod južným pólom a tri ďalšie menšie jazerá v jeho blízkosti. Rozlišovacia schopnosť radaru neumožňuje rozhodnúť, či sú navzájom prepojené. V týchto hĺbkach nie je dostatok tepla na roztopenie ľadu, preto sa vedci domnievajú, že kvapalná voda musí obsahovať vysoké koncentrácie rozpustených solí, ktoré môžu výrazne znížiť bod mrznutia vody. Nedávne experimenty ukázali, že voda s rozpustenými soľami chloristanu horečnatého a chloristanu vápenatého môže zostať kvapalná až do -123 °C.
Už iba krok pre vstup človeka na Mars
Raketa Space Launch System (SLS), ktorá má dopraviť ľudskú posádku na Mars, už bola tiež úspešne otestovaná. Spolu s kozmickou loďou Orion sa vzdialila až 432 210 km od Zeme, čo sa ešte žiadnej kozmickej lodi postavenej pre ľudí nepodarilo. A ako bude vyzerať pobyt ľudí na Marse? Vzhľadom na riedku a nedýchateľnú atmosféru bude možný len v skafandroch. Určite bude snaha vybudovať na povrchu základňu, kde by sa dalo existovať aspoň trochu normálne. Keďže plocha Marsu 144,4 ×106 km je porovnateľná so súčtom plochy svetadielov Zeme 148,7 ×106 km (zvyšok 71 percent tvorí voda) je zrejmé, že ľudstvo jej bude chcieť využívať čo najviac. V súvislosti s tým sa veľa hovorí o tzv. terraformovaní, čím sa rozumie modifikovanie podmienok v atmosfére na podobné pozemským. Tu si však nemôžem odpustiť jednu poznámku. Snívame o premene nehostinnej studenej púšte ďaleko vo vesmíre na obývateľnú krajinu a našu vlastnú Zem, kde nič netreba meniť, nie sme schopní ochrániť pred otepľovaním, ktoré ju môže po čase zmeniť na vyprahnutú púšť podobnú Marsu.
