V španielskej diecéze Ávila otvorili prednedávnom kvôli výskumu hrob rehoľníčky, svätej Terézie. Narodila sa ako Teresa Sánchez de Cepeda y Ahumada. Svätica zomrela v roku 1582 a odborníci zostali veľmi prekvapení zo stavu jej telesných pozostatkov. Pozostatky v hrobe Terézie z Ávily, ktorá zomrela pred 442 rokmi, mnohých prekvapili. Rád bosých karmelitánok, do ktorého kedysi patrila, ako aj mnísi a kňazi hrob otvorili v rámci zložitého procesu skúmania relikvií srdca, ruky a ramena tejto svätice. Stav tela ich ohromil a predstavitelia diecézy uviedli, že jej tvár zostala neporušená. Vysvetlili, že hrob bol naposledy otvorený v roku 1914. V tlačovej správe sa podľa Fox News uvádza: „Proces, ako sa dostať k striebornej urne, v ktorej je telo svätej Terézie, bol veľmi zložitý. Najprv bolo potrebné odstrániť mramorovú dosku v hrobe.“ Podľa správy bola urna otvorená v miestnosti, kde bude prebiehať výskum, a to za prítomnosti vedeckého lekárskeho tímu a členov cirkevného súdu. Podľa otca Marca Chiesu sa telesné pozostatky Terézie z Ávily zachovali v pozoruhodne dobrom stave a porovnávali ich s fotografiami, ktoré vznikli po poslednom otvorení hrobu. „Odkryté časti, teda tvár a chodidlo, sú rovnaké ako v roku 1914,“ uviedol v tlačovej správe. „Nie je tam farba kože, pretože je mumifikovaná, ale je to vidieť, najmä v strede tváre. Vyzerá dobre,“ dodal. „Odborníci vidia Terezinu tvár takmer jasne,“ prezradil. Skúmanie tela svätice pomohlo vedcom definovať zdravotné ťažkosti, ktorými trpela pred smrťou.
„Vieme, že posledných niekoľko rokov bolo pre ňu komplikované kráčať kvôli bolestiam, ktoré sama opisuje,“ povedal Chiesa. „Niekedy pri pohľade na telo objavíte viac, než o čom človek hovoril. Pri analýze relikvie nohy v Ríme sme zistili prítomnosť vápenatých ostrôh, ktoré takmer znemožňujú chôdzu,“ doplnil kňaz. „Ona však kráčala do Alba de Tormes a potom zomrela, ale jej túžbou bolo pokračovať a ísť vpred napriek fyzickým defektom,“ dodal. Podľa Chiesu je analýza Terezinho tela ešte len v počiatočnom štádiu, ale očakáva, že projekt naučí vedcov, ako lepšie uchovávať relikvie. „Z podobných výskumov vieme, že sa od Terézie dozvieme veľmi zaujímavé údaje a tiež odporúčania na ochranu pamiatok, ale to bude až v ďalšej fáze,“ doplnil kňaz.
Zo života sv. Terézie
Teresa Sánchez Cepeda Dávila y Ahumada, teda svätá Terézia, sa narodila v Ávile 28. marca 1515. Bola tretím dieťaťom dona Alonsa Sáncheza de Cepeda a jeho druhej manželky Doñe Beatriz Dávilou y Ahumada, ktorá však zomrela, keď mala svätica štrnásť rokov. Terezu vychovával jej zbožný otec, ktorý bol milovníkom serióznych kníh, a tak isto aj jej milujúca a zbožná matka. Po smrti a sobáši staršej sestry bola Terézia poslaná na vzdelanie k augustiniánskym sestrám do Ávily, po osemnástich mesiacoch ich musela pre chorobu opustiť a vrátiť sa k rodine. Chcela zložiť sľuby a keďže nezískala súhlas svojho otca v novembri 1535 tajne odišla z otcovho domu a vstúpila do karmelitánskeho kláštora La Encarnación v Ávile. Najskôr ju ovplyvnili dominikáni a potom jezuiti. Začala mať videnia a božské stretnutia, čo ju prinútilo hľadať radu u svojich spovedníkov. San Francisco de Borja a San Pedro de Alcántara a neskôr rôzni dominikáni (najmä Pedro Ibáñez a Domingo Bañez), jezuiti a iní rehoľní a svetskí kňazi boli požiadaní, aby rozpoznali Božie dielo a viedli ho po bezpečnej ceste.
Príbehy o jej duchovnom živote obsiahnuté v jej autobiografii „Vo vzťahoch“ a „Vo vnútornom zámku“ tvoria jeden z najvýznamnejších duchovných životopisov, ktorý možno porovnávať len s Vyznaniami svätého Augustína. K tomuto obdobiu patria aj neobyčajné prejavy, ako je prežitie srdca, duchovné zasnúbenie a mystické manželstvo. Svätá Terézia založila 24. augusta 1562 kláštor bosých karmelitánok starodávneho zachovávania reguly svätého Jozefa z Ávily a po šiestich mesiacoch získala všetky povolenia. O štyri roky neskôr ju navštívil Juan Bautista Rubeo (Rossi), predstaviteľ Rádu karmelitánok, ktorý nielenže schválil to, čo urobila, ale dal jej aj povolenie založiť ďalšie kláštory pre bratov a mníšky. Takmer okamžite založila kláštor mníšok v Medina del Campo (1567), Malagón a Valladolid (1568), Toledo a Pastrana (1569), Salamanca (1570), Alba de Tormes (1571), Segovia (1574), Beas a Sevilla (1575) a Caravaca (1576). Po stretnutí s Antoniom de Herediom, priorom Mediny a San Juan de la Cruz, začala v roku 1568 svoju reformu a prvými kláštormi boli kláštory Duruelo (1568), Pastrana (1569), Mancera a Alcalá de Henares ( 1570). Svätá Terézia zomrela ako 67 ročná. /preložené a spracované zo zdroja LETRA/