Súčasne dejiny Slovákov by boli neúplne a nemysliteľné bez dejín Slovákov žijúcich vo svete. Dnes Slovákov vypátrame takmer na všetkých kontinentoch. Jednoznačne najviac zahraničných Slovákov však nájdeme na severoamerickom kontinente. V minulosti Slováci masívne odchádzali z materskej krajiny z rôznych príčin.
V 18. a v polovici 19. storočia dochádzalo k sťahovaniu Slovákov na Dolnú zem. Išlo o časť Uhorska zaberajúceho územia Srbska, Rumunska i Bulharska. Prvé sťahovanie môžeme charakterizovať ako začiatok odtekania slovenskej krvi z lona materskej krajiny. Už v tomto období slovenský národ nenávratne stratil viac ako 200 tisíc svojich príslušníkov. Posledné desaťročia prúdy Slovákov smerovali najmä do zámoria. Boli to predovšetkým Spojené štáty americké, alebo Amerika, ako sa vo všeobecnosti označovali USA. Najskôr išlo o desiatky, neskôr stovky a nakoniec o desaťtisíce Slovákov, ktorí z materskej krajiny utekali nielen pred biedou, ale aj krutou maďarizáciou. Toto masívne púšťanie žilou bolo obrazom vtedajšieho stavu v Uhorsku, ktoré zápasilo s hospodárskymi a sociálnymi problémami. Najviac trpeli národnostné menšiny. Tlak na nemaďarské národy sa začal stupňovať najmä po Rakúsko – maďarskom vyrovnaní v roku 1867, ktorého cieľom mal byť jednotný a hegemónny maďarský národ.
Dôsledky postupov vlády z Budapešti sa postupne pretavovali do všetkých oblastí života Slovákov, najmä v školstve, v kultúrnej, národnej a politickej sebarealizácie. Dôsledky maďarizácie boli jasné. Budapešť zrušila všetky tri slovenské gymnázia v roku 1874 a o rok neskôr aj Maticu slovenskú. Appónyiho školské zákony zaviedli maďarčinu ako hlavný vyučovací jazyk na všetkých stupňoch škôl. Okrem týchto opatrení dochádzalo zo strany Budapešti aj k prenasledovaniu slovenských učiteľov, kňazov, novinárov, študentov i slovenských kandidátov vo voľbách do Uhorského snemu. K príčinám vysťahovalectva treba pripísať aj časté neúrody, živelné pohromy a aj úpadok remeselnej výroby zrušením zabehnutých cechov. Východiskom z nepriaznivého stavu sa stala masívna migrácia, najmä do zámoria. Z tých rokov situáciu výstižne opisuje aj známa pesnička mnohých Slovákov.
Amerika, zem široká …
Amerika, žem veľika na cali švet vichvaľena,
ej, kto ňeveri, naj sprobuje a ruče si zašporuje.
Ja ňeveril, tam sproboval a ruče si zašporoval
ej, paru dzeci, jednu stovku, ponahľam še no Ňev Jorku.
U Ňev Jorku šif laduju co me na ňej zašikuju,
ej, agenci še dohvarjaľi, že malo šift kartoch maľi.
Kedz sme přišli na šred morja, šift kapitan na nas vola,
ej, chlapci, chlapci, modľice še, hromi biju, topime še.
Kedz sme prišľi do Berľina, vipil ja tam ľiter vina,
ej, ľiter vina červeneho, až mi ľičko zrumeňelo.
Kedz ja prišol do tich Košic, dal ja sebe vinko nošic,
ej, vinko bile, šľivovici, v tej vechlovskej šargaňici.
Slováci pomáhali budovať veľkú Ameriku
Dôsledky masového vysťahovalectva pre Slovákov prinášali nielen negatívne, ale aj pozitívne situácie. Najmä však pre ten štát, v ktorom poctivou prácou postupne vytvárali veľké ekonomické a celospoločenské hodnoty. Je neodškriepiteľné, že aj z mozoľov Slovákov rástla prosperita celej Ameriky. Najviac však ekonomicky rástli Spojené štáty a Kanada. Slováci v zámorí spoznali okrem tvrdej práce aj pocit slobody. Odrazu sa mohli bez obáv a sankcii vyjadrovať v čase, kedy v materskej krajine ozbrojená štátna moc a súdy nedovoľovali nikomu prehovoriť, najmä pri presadzovaní národných práv. V Amerike sa Slovákom otvoril iný priestor. V mnohonárodnej krajine slová „demokracia“ a „sloboda“ mali prirodzený význam pretavený do bežného života. Uvedený stav mal však aj svoje negatívne stránky. Počet Slovákov v Amerike rapídne rástol. Doma, na Slovensku, prudko klesal. V rodnej krajine koncom 19. a na začiatku 20. storočia masívne vysťahovalectvo oslabovalo a narúšalo prirodzené rodinné štruktúry, ubúdali pracovné a tvorivé sily, rodiny sa vzájomne odcudzovali a rozbíjali. K likvidácii mnohých rodín prispeli aj časté tragédie v pensylvánskych baniach a železiarňach v Ohio. Postupne sa ukázala aj odvrátená strana vzmáhajúceho sa amerického kapitalizmu. Čoraz častejšie do praxe prichádzalo kruté vykorisťovanie ľudskej práce, najmä v priemyselných odvetviach.
Život našich vysťahovalcov
Život vysťahovalcov v cudzom svete bol ťažký a bolestný. Na zmiernenie dopadov a pre pozdvihnutie ducha slovenského národa postupne začali v Amerike vznikať vlastné osady, svojpomocné spolky a organizácie, ktoré sa od samého začiatku zakladali na princípe národnom, náboženskom i sociálnom. Cez ostrov Ellis Island do Ameriky prešli státisíce Slovákov. To bola ich brána nádeje pre lepší život. Treba však spomenúť aj tých, ktorí cez zdravotné prehliadky neprešli a museli sa vrátiť späť do rodného kraja. Na novom území sa viacerí rýchle zorientovali a pochopili nevyhnutnosť väčšej zomknutosti a tým pádom aj lepším vyhliadkam pre slovenskú komunitu. Na pozdvihnutie slovenského ducha boli už v polovici 80. rokov 19. storočia založené viaceré noviny, písané nielen po slovensky, ale aj šarišským, či zemplínskym dialektom. Už od samého začiatku vydávania novín je nutné konštatovať nezastupiteľnú úlohu v národnouvedomovacom procese a dennom živote. Podobnú úlohu plnili aj založené osady spolu s farskými kostolmi, ktoré dvíhali latku sebarealizácie našich rodákov.
Vývin slovenských spolkov
Posledné desaťročie 19.storočia zaznamenalo v Amerike nebývalý rozmach fraternalistických a národno-kultúrnych spolkov. Už v roku 1890 Slováci založili Prvú katolícku slovenskú jednotu. Jej zakladateľom bol rímskokatolícky kňaz Štefan Furdek. Spolok vznikol v Clevelande. V tom istom roku vznikol aj Národný slovenský spolok v Pittsburgu, ktorého zakladateľom bol Víťazoslav Rovnianek. Po niekoľkých rokoch slovenské organizácie mali stabilnú organizačnú štruktúru s masívnou členskou základňou. Spolky v tom čase svoju pozornosť začali upriamovať aj na Slovensko. Poukazovali na smutné položenie národa gniaveného silnejúcim maďarizačným útlakom. Americkí Slováci už na začiatku minulého storočia pomáhali rodnému kraju nielen morálne, ale aj finančne. Boli to viaceré zbierky na podporu národného života a pre prenasledovaných i odsúdených národovcov, ktorí sa nebojácne postavili proti maďarizačným praktikám. V tom čase vznikali aj zbierky na Národný fond a v roku 1906 zorganizovali zbierku na podporu slovenského jazyka v Uhorsku „Za tú našu slovenčinu“. Do života slovenskej komunity často zasiahli mnohé banské katastrofy a aj štrajkové boje zamerané proti ťažkým pracovným podmienkam v baniach i železiarňach. V pamäti Slovákov navždy zostali zapísané kruté udalosti v Braddocku a meste Lattimer v roku 1897. Streľba policajtov do demonštrujúcich robotníkov mala aj viaceré slovenské obete. Zásluhou slovenských organizácii sa americkí Slováci postupne vypracovali na národne uvedomelú významnú časť slovenského národa. Na prelome 19. a 20. storočia začali silnieť hlasy z mnohých kútov Ameriky na založenie strešnej organizácie amerických Slovákov… pokračovanie pripravujeme
Pripravil: Štefan Dlugolinský