básnik, prozaik, dramatik, člen františkánskej rehole, príslušník katolíckej moderny

Narodil sa v Trstenej 1. augusta 1905 v rodine plátenníka. Osirel, keď mal dva roky. Po základnej škole a maturite na Gymnáziu sa stal mníchom františkánskej rehole, pôsobil v kláštoroch v Kremnici, Hlohovci, Malackách a Žiline. Po absolvovaní štúdia katolíckej teológie (1929) ho vysvätili za kňaza. Bol plodným publicistom v slovenských i krajanských časopisoch a autor dvoch drám, kníh a próz a vyše sto básnických zbierok. Jeho poézia je predchnutá ideológiou kresťanstva, politiky, katolicizmu a zdravého vlastenectva. Inicioval založenie viacerých literárnych periodík. Spolupracoval s časopismi – Postup, Prameň, Kultúra, Elán, Slovenské pohľady. Vo svojej tvorbe sa prejavoval ako nekompromisný zástanca kresťanskej kultúry a literatúry. V niektorých veršoch stvárnil motívy emocionálnej zmyslovosti. Niekoľko rokov pôsobil aj ako stredoškolský profesor náboženskej výchovy. V roku 1945, keďže nesúhlasil so zmenami povojnového politického usporiadania, emigroval cez Rakúsko do Talianska. V zahraničí patril k najaktívnejším členom Slovenského akčného výboru. V roku 1947 odišiel do Argentíny, kde bol duchovným slovenských emigrantov vo františkánskom kláštore v Buenos Aires, potom aj v kláštore poľských františkánov Pablo P. Odesta. V tom čase zároveň redigoval periodikum Slovenské zvesti.

Od roku 1965 žil v kláštore Svätej Rodiny v Pittsburghu. V zložitých podmienkach emigrácie takisto vydával básnické zbierky, v ktorých sa odrážal ťažký údel tvorcu a nostalgia za domovom. Prispieval do krajanských časopisov – Kanadský Slovák, Listy svätého Františka, Posol, ako aj do Slováka v Amerike. Dostal prezývku „Básnik bez otčiny“, pričom z jeho básní cítiť bezmocnú tragiku človeka, ktorý práve vo svete slobodných a otvorených horizontov najprenikavejšie pocítil, ako bytostne je zviazaný so Slovenskom. Všetko, čo cítil, čo si predstavoval a po čom túžil, vkladal do literárnych diel. Možno ho označiť za básnika bez predchodcov a aj bez nasledovníkov. Aktívne pracoval za obnovenie slovenskej republiky a pôsobil ako funkcionár Slovenského oslobodzovacieho výboru. Zomrel 7. apríla 1986 v Pittsburghu. Pochovaný je vo františkánskom kláštore Sedembolestnej Panny Márie vo Valparaise v Indiane. V jeho rodnej obci je po ňom pomenovaná základná škola, tiež v rímsko-katolíckom kostole odhalili v roku 1996 na jeho počesť pamätnú tabuľu.