Stanislav Štepka sa narodil 26. júla 1944 v Radošine. Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre a novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Učil na škole v Bojnej, bol redaktorom v Učiteľských novinách a na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia pôsobil v redakcii zábavných programov Československého rozhlasu v Bratislave. RND založil v roku 1963, keď sa uskutočnilo aj prvé predstavenie divadla Nemé tváre, alebo Zver sa píše s veľkým Z.
Zakladateľ Radošinského naivného divadla (RND) Stanislav Štepka patrí medzi výrazné osobnosti slovenskej kultúry. V piatok 26. júla oslávi dramatik, režisér, scenárista, herec a spisovateľ 80. narodeniny. Počas 56-ročnej histórie prešlo RND vlastným i spoločenským vývojom. Zažilo šesdesiate roky, sedemdesiate, osemdesiate ovplyvnené Nežnou revolúciou až po súčasné obdobie. Vždy s humorom a dôvtipom reagovalo na spoločenské dianie, čím si roky získavalo svojich divákov. „Divadlá starnú so svojimi divákmi. Nám sa tuším roky darí nielen starnúť, ale tuším aj mladnúť s našimi divákmi. Medzitým okolo šiel čas, čo sme si priveľmi pri tej peknej tvorivej práci ani veľmi nestačili všímať, pretože prichádzali stále nové témy a s nimi nové hry a do súboru mladé šikovné herečky a herci, s ktorými, a to sme sa ani nenazdali, onedlho začneme spolu skúšať ďalšiu inscenáciu v nadchádzajúcej 57. sezóne!“, povedal v jednom rozhovore Stanislav Štepka.
Divadlo prešlo mnohými turbulenciami
Terčom jeho humoru a satiry sú ľudské slabosti, národná mentalita i moderný spôsob života. Z najslávnejšej éry RND existuje iba minimum Štepkových hier, ktoré boli zaznamenané na nejaké médium. Je šťastím, že medzi ne patrí divadelná hra Alžbeta Hrozná alebo Krw story (1975). Nie je ani zďaleka taká preslávená, ako Človečina (1971) alebo Jááánošíík (1970), ale rovnako dobre dokumentuje, akým fenoménom v tom čase bola na slovenskej divadelnej scéne RND. Fenomén divadla spočíva podľa Stanislava Štepku: „Možno v tom, že už vyše polstoročia máme komu večer čo večer povedať to, čo máme na srdci. Adresátom nášho úsilia sú diváci, ktorí nás – povedzme už kedysi v 70. rokoch – zachránili svojou stálou prítomnosťou v hľadiskách divadiel či internátov, keď nás vrchnosť nechcela. A dnes – chvalabohu, slobodne – spolu uvažujeme o tom, čo a ako žijeme. Za prítomnosti stáleho verného asistenta – humoru.“ Známy divadelník je autorom i spoluautorom mnohých hier, napríklad: Ako som vstúpil do seba, Nevesta predaná Kubovi, Ženské oddelenie, Kam na to chodíme, Kino Pokrok, Konečná stanica, Jááánošííík po tristo rokoch, Súpis dravcov, Kronika komika, Hra o láske, Desatoro, Sedem hlavných hriechov, Stvorenie sveta, Veľké ilúzie, Mám okno, Nesladím, Besame mucho. Hrou Generál zložil poctu M. R. Štefánikovi. Ďalší divadelný kus s názvom To nemá chybu je trochu trpkým, humorným príbehom o starom novinárovi, ktorý možno až priveľmi pripomína autora hry a jeho životný osud.
Tvorca viacerých komédii
Po prvej úspešnej javiskovej správe Stanislava Štepku a RND o dvadsiatom storočí z pohľadu jeho rodnej obce Radošina na krajinu a národ (Polooblačno, 1900-1950), uviedlo RND pri príležitosti 50. výročia vzniku divadla v roku 2013 druhú trpko-smiešnou komédiu o dvadsiatom storočí Sčista-jasna s podtitulom Druhá správa o mojom 20. storočí (1950-2000). Takmer všetky Štepkove divadelné hry vyšli v knižnej podobe. Medzi rozsiahlejšie vydania patria: Radošinské naivné divadlo I, Radošinské naivné divadlo II, Tri správy, Kam na to chodíme (spoluautori: Milan Lasica a Július Satinský), Tri sny (a doslov do snov), Otcovské znamienka (alebo Sedem naivných hriechov). Stanislav Štepka sa objavil na filmovom plátne v snímkach Otec má zderie tak či tak (1980), Víno vinovaté (1993), Dedinský sen (1984), Tajomstvá pod viečkami(1989), Ženské oddelenie (1991). Účinkoval aj vo filme Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre (1989) a vo filme režiséra Martina Šulíka Záhrada (1995). Jednej z najslávnejších herečiek RND venoval Stanislav Štepka hraný dokument…a já, Katarína Kolníková, kde predstavil bývalú prvú dámu Radošinského naivného divadla v doposiaľ málo poznaných, ba pre širokú verejnosť i v úplne neznámych polohách. Dramatik a režisér Stanislav Štepka je držiteľom viacerých ocenení. V roku 2005 získal cenu Igric, o rok neskôr mu udelili vyznamenanie prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy (2006). V tom istom získal Zlaté pero, cenu literárnej kritiky za najhodnotnejšie pôvodné dielo za zbierku Desatoro. V júni 2009 výročnú cenu Literárneho fondu (LF) za hru Niekto to rád slovenské. V januári 2012 si prevzal Krištáľové krídlo 2011 ako mimoriadnu cenu za celoživotné dielo. V roku 2013 dostal Stanislav Štepka osobitnú cenu za 50 rokov účinkovania Radošinského naivného divadla v podobe plakety 50 Radošinských. Inšpirácie k tvorbe nachádza dramatik takmer všade. „Tém naokolo je na niekoľko autorských životov. Musím byť prezieravý, aby tá, čo práve príde na rad, bola tá akurátna“. prezradil Stanislav Štepka. V súčasnosti pripravuje Štepka s režisérom Jurajom Nvotom obnovený titul Ako sme sa hľadali, ktorý plánujú uviesť na jeseň v tomto roku. Takisto na budúcu jar chystá tragickú frašku Pavilón B s hudbou Jána Melkoviča, ktorá mala v RND premiéru pred štyridsiatimi rokmi a nič nestratila na aktuálnosti. No a práve teraz píše hru na tému „o hlavách a tvárach“ pod názvom Tvár z bilbordu.
