Majstra Pavla z Levoče archívne pramene evidujú ako „Paulus Sculptor“ alebo „Paul Schnitzer“. Počiatky jeho rezbárskej aktivity sa kladú do Krakova. Pôsobil v Levoči približne od obdobia okolo r. 1500 a umrel medzi rokmi 1537-42. Bezprostredne vychádzal zo staršej spišskej rezbárskej tvorby konca 15. storočia. Majster Pavol je tvorcom najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom chráme sv.Jakuba.


Remeslu sa mohol začať učiť už ako ako 10 až 15 ročný, čo pri zložitosti umeleckého remesla akým rezbárstvo je, iste trvalo najmenej 5 až 7 rokov. Potom musel absolvovať vandrovku a napokon určite pracoval ako tovariš v niektorej významnej rezbárskej dielni. Isté je, že pracoval v niektorej z juhonemeckých rezbárskych dielní v okruhu Norimbergu alebo Pasova. Veľa cestoval. Na jednej z ciest sa oboznámil s tvorbou holandského sochára Nicolausa Gerhaerta z Leidenu, neskôr poznal norimberskú tvorbu Veita Stossa, Tilmana Riemenschneidera a švábsko-viedenských sochárov. V levočských archívnych dokumentoch sa Majster Pavol spomína od r. 1506. V Levoči viedol veľkú rezbársku dielňu. Bol členom levočského Bratstva Corporis Christi, členom mestskej rady, príležitostne obchodoval, vlastnil a prenajímal nehnuteľnosti. Spomína sa aj ako otec štyroch detí.

Majster Spiša a dnes aj Slovenska
Majster Pavol spolu so svojou dielňou dovŕšil vyše dvestoročnú nepretržitú rezbársku tradíciu Spiša a Slovenska. Pracoval pre Levoču a celú oblasť Spiša. Jeho diela a práce z jeho dielne sa nachádzajú v Šariši, Gemeri a Liptove. Pracoval aj pre Banskú Bystricu a pre oblasť Malopoľska. Okolo r. 1500 vytvoril skupinu Narodenia Krista z Levoče, r. 1507 skulptúry sv. Jána Almužníka a sv. Leonarda (oltár sv. Mikuláša) v Levoči. Roku 1509 dokončil oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici a v roku 1505-17 vytvoril skulptúry z Okoličného, okolo 1515 kompozíciu sv. Juraja pre rovnomennú levočskú kaplnku. Rokom 1516 je datovaný hlavný oltár sv. Juraja v Spišskej Sobote s renesančnou ornamentikou, podobne ako oltár sv. Jánov v Levoči z r. 1519-20 a oltár sv. Anny v Levoči. Ďalšími dielami sú skulptúra hlavného oltára v Ľubici, skupina Kalvárie v Spišskej Novej Vsi, Ukrižovaný v Lomničke, drobná skupina Kalvárie v Bardejove, Ukrižovaný v Prešove a hlavné oltáre v Hrabušiciach a Lipanoch. Významnými dielenskými prácami sú oltáre Zvestovania P. Márie a sv. Anny zo Sabinova z r. 1520-30 a reliéf sv. Anny z Chminian.

V jeho dielni pracovali aj maliari
V dielni majstra Pavla pracovali maliari Bernhard, Valentín, Ján Kraus a Teofil Stenczel. Postupne si získal Pavol v Levoči dobré postavenie. Stýkal sa hlavne s váženými levočskými rodinami. Ako člen výboru Bratstva Kristovho tela, ktoré bolo významným spolkom, vytvoril úžasné diela pre desiatky kostolov. Členmi výboru boli v tom čase najvýznamnejší ľudia z Levoče. Je zaujímavé, že jeho majetok bol strednej hodnoty. V Levoči vlastnil dom, role a lúky pri kostole sv. Mikuláša, pozemky pri valcovom mlyne, Na ruskinovskej ceste a na Mestskej hore, vlastnil aj záhradu pri Vyšnej bráne. Údaje o ňom môžeme sledovať do roku 1537. Majster Pavol výrazne ovplyvnil tvorbu spišských rezbárskych dielní 1. tretiny 16. storočia. Zaujímavé je, že Majster Pavol z Levoče bol súčasníkom Michelangela. Niektorí odborníci hovoria, že umelecká kvalita ich diel je porovnateľná. Rozdiel je v tom, že o Majstrovi Pavlovi vieme v porovnaní s talianskym kolegom oveľa menej. Majste Pavol patril k najvýznamnejším stredoeurópskym rezbárom s výrazne odlíšiteľným rukopisom záverečnej fázy neskorej gotiky na začiatku 16. storočia. Jeho umelecké pôsobenie stvárnil v roku 1956 Ľ. Zúbek v historicko-životopisnej próze Skrytý prameň, ktorá sa r. 1973 stala predlohou rovnomenného filmového spracovania.
