Zdena Studenková sa narodila 19. mája 1954 v Bratislave. Časť života prežila na Mierovej kolónii na Tylovej 25 blízko Chemických závodov Juraja Dimitrova, kde pracovali aj jej rodičia. Otec ako technik a mama ako účtovníčka. V roku 1963, keď mala Zdena iba 9 rokov zavreli jej otca. Zatknutie súviselo s procesom so skupinou Edelweiss – špeciálnou nemeckou vojenskou jednotkou, ktorá v zime 1944 – 1945 bojovala proti partizánom. Dostal 8 rokov, ale v roku 1968 ho prepustili na amnestiu.
Počas smutných rokov, keď žila iba s mamou a babičkou, bola podľa jej vlastných slov ako „pes Cerberus“ a od svojej mamy odháňala každého nápadníka. Zdena to kvôli otcovi nemala ľahké ani v škole, riaditeľka jej dávala jasne najavo, že je dcérou väzňa. Po prepustení otca sa rodičia rozviedli a s mamou sa potĺkali po podnájmoch, otec ostal v Mierovej kolónii.
Medzi jej najobľúbenejšie predmety v škole patrila slovenčina, kreslenie a telesná výchova. Počas základnej školy navštevovala rôzne krúžky: nemčinu, klavír, gymnastiku. Bola aktívna.
Pokus o emigráciu
V júni 1969 sa jej mama rozhodla, že emigrujú do Viedne, pretože na Slovensku chcela všetko skončiť, aj vzhľadom k otcovi a začať tam nový život. Vo Viedni sa však nezdržali dlho, keďže Zdena už mala papier, že je prijatá na Strednú umeleckopriemyselnú školu (ŠUP-ka) odbor fotografia, a tak prinútila svoju mamu, aby sa vrátili späť na Slovensko. Nechýbalo veľa a Zdena by vôbec nevyštudovala fotografiu. V čase, keď Zdena končila základnú školu, sa písali kádrové posudky a jej riaditeľka školy napísala odporúčanie do pásovej výroby. Našťastie mala skvelú triednu učiteľku a tá povedala jej mame, aby našla nejakú protekciu na ŠUP-ke. Po maturite na ŠUP-ke (1972) chcela študovať dejiny umenia a estetiku na Univerzite Komenského, ale opäť sa pozeralo na jej kádrový profil, a tak si dala prihlášku na VŠMU, keďže počas ŠUP-ky ju očarila fotokomora herca Jána Klima, pretože jej spolužiakom bol jeho syn. Herec Ján Klimo ju celé 4 roky prehováral, že musí stať herečkou a pravidelne s ňou skúšal rôzne postavy. Už počas strednej školy nakrútila jeden krátkometrážny film o Andrejovi Sládkovičovi, kde hrala Marínu.
Veľké plány i úlohy vo filmoch, televízii i divadle.
Už počas štúdia na VŠMU dostávala Zdena veľké úlohy v divadle ale aj v televízii. Jej spolužiakmi boli: Jozef Vajda, Štefan Kožka, Štefan Mandžár, Ľudmila Mandžárová, Iveta Kožková, Anna Maľová, Ján Zachar a režiséri: Juraj Nvota, Juraj Tkáč, Zdeno Dřínovský, Edo Gutler. Po skončení VŠMU (1972 – 1977) nastúpila na Novú scénu (1977 – 1978). Po roku prestúpila na našu prvú scénu, do Slovenského národného divadla (SND), kde pracovala do roku 1994, pretože chcela hrať v muzikáloch na Novej scéne. Rok a pol bola na Novej scéne, potom ešte chvíľu v slobodnom povolaní a potom sa vrátila späť do Národného divadla, kde účinkuje dodnes. Účinkovala v desiatkach filmov, televíznych a divadelných inscenáciách a zaspievala si aj s Karolom Duchoňom pesničku v roku 1981 venovanú učiteľom – Náš učiteľ.
Osobný život
Prvýkrát bola vydatá za svojho spolužiaka zo ŠUP-ky Ivana Kostroňa. Manželstvo však vydržalo iba 9 mesiacov, pretože Zdena ešte netúžila byť matkou, zatiaľ čo Ivan už dieťa chcel. Dokonca Zdena v jednej knihe priznala, že s Ivanom bola tehotná, no išla na interrupciu. V roku 1979 Zdenu obsadil do televízneho filmu Stanislav Párnický. Otehotnela s ním a vzali sa, boli spolu 13 rokov. Ich spoločná dcéra Simona (*1980) niesla rozvod svojich rodičov veľmi ťažko. Zdena sa pre rozvod rozhodla preto, lebo mala pocit, že pri staršom partnerovi veľmi rýchlo starne, ale aj preto, že na Novej scéne spoznala dirigenta Branislava Kostku. S Braňom Kostkom žije dodnes, bývajú na bratislavskej Kolibe a patria medzi najstabilnejšie a najkrajšie páry v slovenskom šoubiznise aj napriek vekovému rozdielu.
