Miloslav Mečíř (všetci ho volajú Miloš) je nepochybne najväčšou osobnosťou v histórii slovenského tenisu. Olympijský šampión vo dvojhre zo Soulu 1988, dvojnásobný finalista dvojhry na grandslamových turnajoch, neoficiálny majster sveta vo štvorhre, víťaz 11 turnajov ATP do dvojhre a 9 vo štvorhre, v oboch disciplínach bol najvyššie ako svetová štvorka a to je úctyhodná bilancia. Rodák z Bojníc, bývalý dlhoročný nehrajúci kapitán daviscupového tímu mužov Slovenska a aktuálne prezident Slovenského tenisového zväzu oslavuje v nedeľu 19. mája šesťdesiatku.

V Soule 1988 sa stal prvým tenisovým olympijským víťazom po 64 ročnej prestávke. V tenise sa najviac cenia víťazstva na grandslamových turnajoch, ale aj olympijské zlato má svoju váhu. Zlato rodáka z Bojníc Miloslava Mečířa  v juhokórejskom Soule v roku 1988 však malo vskutku mimoriadnu hodnotu. Bolo totiž v mužskej dvojhre prvé v tomto športe po dlhej 64 ročnej prestávke. Presne toľko času prešlo odvtedy, čo tenis ako profesionálny šport vypadol po OH 1924 v Paríži z olympijského programu. Počas svojej kariéry vyhral 11 titulov na okruhu ATP. Jeho najvyššie umiestnenie v rebríčku bolo 4. miesto, ktoré dosiahol 22. februára 1988.

Vyjadrenie Jána Kodeša

 „Počas kariéry bol mimoriadne pohybovo talentovaný. Mal šikovnú ruku a v priebehu zápasu vedel dobre improvizovať. Ľahko sa teda prispôsobil aj radám kapitána. Mal výborný cit pre loptičku. Jeho agresívne údery od základnej čiary boli vynikajúce. Súperov často privádzal do zúfalstva vďaka technickým obhodom. Obdivuhodnú mal aj fyzickú kondíciu. Horšie to však u Miloša bolo s nevyrovnanosťou, ktorá sa prejavovala najmä pri podaní. Súpera vďaka chybám dokázal postaviť na nohy a vrátiť ho do hry,“ charakterizoval Kodeš Mečířa pred viac ako desiatimi rokmi.