Pred I. svetovou vojnou prišlo do USA približne 500 tisíc Slovákov. Aký bol dôvod ? Slováci v Uhorsku boli politicky i morálne utláčaní a navyše v monarchii sa žilo veľmi biedne i nevyhovujúco. Na trhu práce neboli takmer žiadne pracovné príležitosti. Ľudia, ktorí opustili Uhorsko v Amerike našli demokraciu, čo bolo pre nich veľkým prekvapením a viedlo k úvahám, že keď „sa to dá inde, prečo sa to nedá aj u nich doma.“ Slováci využili demokratické podmienky v Amerike a postupne si začali zakladať rôzne spolky – národné, telovýchovné, hospodárske i náboženské. Cítili ale, že Slováci nie sú samostatne pripravení vytvoriť osobitný štát, preto hľadali spojenca. Našli ho práve v Čechoch, ktorí boli Slovákom jazykovo i kultúrne najbližší. Čechov teda považovali za vhodného spojenca na vytvorenie samostatného štátu. Slováci v USA založili viacero spolkov a v roku 1907 vytvorili strešnú organizáciu Slovenská liga v Amerike. Organizácia už od samého začiatku mala právnu silu, ktorej viaceré aktivity logicky vyústili do organizovania nového usporiadania po zániku žalára národov – Uhorska.
Túžbu po samostatnom štáte dali na papier
Pittsburská dohoda bola politická dohoda, ktorú 31. mája 1918 v americkom Pittsburghu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s T.G.Masarykom. Text dokumentu sformuloval v rámci svojej návštevy USA T. G. Masaryk. Dohoda schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v jednom samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Hoci zo slovenského hľadiska znamenala ústup od hlavných požiadaviek Clevelandskej dohody, zaručovala Slovákom širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Na rozdiel od Clevelandskej dohody nemalo ísť o federatívne usporiadanie štátu a forma štátu mala byť republikánska. Podľa historičky Margaret Mac Millanovej českí politici, predovšetkým Masaryk, odmietali splniť dohodu o autonómii Slovákov (snem, administrácia, súdy) pretože v tom čase bol štát nestabilný. Nemecká menšina žijúca prevažne v Čechách ( vtedy asi 3 mil.) bola oveľa viac nespokojnejšia ako samotní Slováci ( vtedy asi 2,9 mil.). Autonómia pre Slovákov by viedla aj k autonómii nemeckej menšiny a nejasný nasledujúci vývoj. Originál dohody bol na Slovensko prinesený zástupcami amerických Slovákov na krátky čas v roku 1938 a 1991. Zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike odovzdali originál dohody 9. septembra 2007 do amerického historického múzea – Heiz Museum.
Originál textu dohody
Česko-Slovenská Dohoda, uzavretá v Pittsburghu, Pa., dňa 30. mája 1918
„Predstavitelia slovenských a českých organisácií vo Spoj. Štátoch, Slovenskej Ligy, Českého Národného Sdruženia a Sväzu Českých Katolíkov, porokovali za prítomnosti predsedu Česko-Slovenskej Národnej Rady, prof. Masaryka, o česko-slovenskej otázke a o našich posavádnych programových prejavoch a usniesli sa nasledovne: Schvaľujeme politický program usilujúci sa o Spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z Českých Zemí a Slovenska. Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy. Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. Česko-slovenský štát bude republikou. Jeho Konštitúcia bude demokratická. Organisácia spolupráce Čechov a Slovákov vo Spojených Štátoch bude podľa potreby a meniacej sa situácie, pri spoločnom dohovorení, prehĺbená a upravená. Podrobné ustanovenia o zariadení česko-slovenského štátu ponechávajú sa osvobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom.“ Signatármi boli: Albert Mamatey, Ivan Bielek, Ján Janček ml., Matúš Gazdík, Milan Getting, Ján Pankúch, Michal Bosák, Gejza H. Mika, Rev. Jozef Murgaš, Ignác Gessay, Jozef Hušek, Rev. Ján Kubašek, Andrej Schustek, Jozef Karlovský, Rev. Pavel J. Šiška, Ján Adolf Ferienčík, Ivan Daxner, T. G. Masaryk, Karel Pergler, Hynek Dostál, Ludvík Fisher, Rev. Oldřich Zlámal, B. Simek, Vojta Beneš, J. J. Zmrhal, Rev. Innocent Kestl, Jan Straka, Jos. Martinek, Dr. Joseph P. Pecivál.