„Potrebujeme pomoc,…musíme sa dostať do Čadce…“
„…bude lepšie, keď najprv pôjdete ku mne domov, pretože v tomto oblečení by ste sa ďaleko nedostali…, mimochodom, volám sa Čanecký.“
Takto nejako prebiehal rozhovor väzňov – Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera s roľníkom Ondrejom Čaneckým na poli pri Skalitom v apríli 1944, krátko po tom, ako sa im, ako jedným z mála, podarilo ujsť z vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Vysilení a na pokraji smrti požiadali o pomoc človeka, ktorý nezaváhal, zmoreným väzňom zabezpečil po niekoľko dní úkryt, stravu, oblečenie a neskôr aj profesionálne ošetrenie od doktora Poláka. Ich svedectvám o zverstvách a vraždách v koncentračnom tábore nikto z mocných vtedajšieho vojnového sveta neveril. Tieto tri mená, Rudolf Vrba, Alfréd Wetzler a ich odvážny záchranca, Ondrej Čanecký, rezonovali na spomienkovej slávnosti pri odhalení pamätnej tabule O. Čaneckému v jeho rodisku, v Skalitom. Hovorilo sa najmä o hrdinstve, ktoré sa nikde nezačína a nikde nekončí, iba sa skrátka vyskytne v tom správnom okamihu. Hrdinstvo obyčajných ľudí, ktorí zostanú v pamäti a v knihách aj vďaka takým sugestívnym podujatiam, aké bolo v Skalitom 11.mája. Zásluhu na odhalení pamätníka má starosta obce Jozef Cech a všetci, ktorí priložili ruku k dielu. autorka: Ľubica Laššáková, poslankyňa NRSR
